Z textov

Prvý úvod

Táto spoločná webová stránka nás pozýva - uvedomiť si a poznať časť veľkého duchovného bohatstva Slovenska. Prezentuje identitu a špecifiká jednotlivých mariánskych hnutí a združení. Na základe tohto uvedomenia si môžeme byť spoločne k dispozícii Panne Márii: v pokornom postoji vytvárať duchovnú jednotu a tak lepšie prispieť k naplneniu Božieho očakávania a Božieho plánu so Slovenskom - v zachovaní a prehlbovaní pokladu viery, v načúvaní Duchu Svätému a vo vydávaní svedectva.

Keď si prečítame charakteristiky jednotlivých mariánskych hnutí, bratstiev a združení vynorí sa nám pestrý obraz prehlbovania viery, nádeje a lásky cez Máriu, ktorá ukazuje cestu (porovnaj 1Kor 11,1) a poukazuje na Cestu (Jn 14,6). Práve táto mnohotvárnosť nám ponúka komplexnejší obraz o Panne Márii a jej poslaní. Skutočný obraz o Márii dáva Sväté Písmo a dokumenty Katolíckej cirkvi; osobitným spôsobom je to obraz Ženy odetej slnkom, ako ho popisuje sv. Ján v Apokalypse (Zj 12, 1-6 a13-18).

Mnohé sú dary, ale jeden je Pán (1 Kor 12, 4-6), všetci sme Kristovi a Kristus Boží (1 Kor 3, 22). To platí i pre nás - mariánskych ctiteľov - medzi jednotlivými veriacimi alebo veriacimi združenými v hnutiach, spoločenstvách, bratstvách. Sv. Pavol pokračuje: „Vy ste Telom Kristovým a jednotlivo ste jeho údmi" (1 Kor 12, 27). Každý úd je darom pre ostatné údy, navzájom si slúžia a majú rôzne poslanie pri budovaní Božieho kráľovstva.

„Na živom spoločenstve najviac upúta to, že v ňom cítiť jedného ducha, ktorý všetkých vedie." (Chiara Lubichová)

Základom skutočnej hlbokej jednoty, ktorú prví kresťania nazývali aj jednotou sŕdc (Sk 4, 32 – 33) je krst, ktorý nás začlenil do Božej rodiny, urobil nás bratmi a sestrami Ježiša Krista, ale i bratmi a sestrami navzájom. Jednotu založenú na milosti krstu máme predovšetkým budovať vo svojom okolí, ale aj s tými, s ktorými nás spája spoločná spiritualita - v našom prípade „škola" Panny Márie. A práve skrze Máriu Ježišovu Matku a Matku ľudstva, môžeme žiť duchovnú jednotu. Stačí sa cieľavedome spájať v duchu so všetkými... podobne ako to vyjadruje nasledujúca modlitba:

Mária, dávam ti svoje srdce. Zjednoť ho so svojím Srdcom, so Srdcom svojho Syna,
so Srdcom nebeského Otca i so všetkými srdcami, ktoré sú v tvojom Srdci.

Nech cez naše zjednotenie sa s tvojím Srdcom príde kráľovstvo lásky Ježišovho Srdca... a nech tvoje kráľovstvo lásky príde cez zjednotenie všetkých sŕdc navzájom.

Kráľovná moja, uspôsob moje srdce tak, aby ti nič neodmietlo, aby nič neodmietlo Láske, ktorá všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží."
( RPMKP - duchovné cvičenia k zasväteniu, 151, 107. Imprimatur Trnava 1997)

Buďme teda spoločne k službám kráľovstvu lásky, Kráľovnej vesmíru, Kráľovnej sŕdc
v očakávaní nových Turíc... Maranatha! Príď Pane Ježišu!


Všetko zjednotiť v Kristovi

Nech je zvelebený Boh a otec nášho Pána Ježiša Krista,
ktorý nás v Kristovi požehnal
všetkým nebeským duchovným požehnaním.
Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil,
aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;

on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil,
aby sme sa skrze Ježiša Krista
stali jeho adoptovanými synmi
na chválu a slávu jeho milosti,
ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.
V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv,

odpustenie hriechov,
podľa bohatstva jeho milosti,
ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti,
keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle
podľa svojho dobrotivého rozhodnutia,
čo si v ňom predsavzal
uskutočniť v plnosti času:
zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko,
čo je na nebi aj čo je na zemi.
Ef 1, 3-10


2014


Vysvetlenie k Hallovenu...o Juraj Vittek, je dôležité poznať pôvod a s deťmi rozprávať.
Tkkbs-v Kontexte.sk: "Slávia katolíci Halloween? A čo to vlastne je Halloween?"


Synoda o rodine:


P. Lombardi o mimoriadnosti synody a úlohe Svätého Otca počas nej.

Rozhovor s arcibiskupom Babjakom SJ o biskupskej synode o rodine.
Zaujímavé z pohľadu na kňazské rodiny, ktorých život  pre rodinu a službu veriacim je náročný.

Záverečné posolstvo
biskupskej synody o rodine v kontexte novej evanjelizácie ...

Úryvok zo záverečného príhovoru pápeža na záver Synody - 18.10.2014:
http://marianskehnutia.sk/index.php/nova-evanjelizacia

Rôzne k nedeli 19.10. 2014: - k Synode a k blahorečeniu ... http://sk.radiovaticana.va/

O Synode:
Kardinál Erdö: Dospejeme aj k väčšej jasnosti, ktorá neponechá dvojznačnosť

Arcibiskup Zvolenský, další rozhovor: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141016030

Arcibiskup Zvolenský o cirkevno-právnych aspektoch manželských káuz:

... Rím 14. októbra (TK KBS) Na Plenárnom zhromaždení Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktoré sa uskutočnilo v Ríme tesne pred začiatkom mimoriadnej synody biskupov o pastoračných výzvach rodiny v kontexte evanjelizácie, arcibiskup Zvolenský predniesol jeden z kľúčových príhovorov - v ktorom sa zaoberal témou pastoračnej starostlivosti a možnými kánonickými riešeniami pre výzvy týkajúce sa katolíckych manželstiev. Kvôli aktuálnosti tohto príhovoru v kontexte tém preberaných na synode prinášame, hoci s oneskorením, jeho preklad v plnom znení. http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141014024


Zo zaujímavých reakcií na Synode v "Relácii po diskusii v malých skupinách":
...Viac hovoriť o rodinách, ktoré sú svedectvom...

Biskupská synoda prinesie cirkvi istotu spoločenstva,
Predseda KBS, Mons. Zvolenský odpovedá na zaujímavé otázky v súvislosti so Synodou o rodine:
(tkkbs.sk) http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141003015

Predseda KBS ocenil v referáte na Synode Šaštín ako miesto modlitieb za zmierenie v rodinách
http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141008021


2010 - 2013



Výzva na svornosť a pokoru

Filipanom 2. kapitola
Pokora ?
... čnosť pokory nie je útočiskom slabých, ale "chlebom silných". Pokora je sila. Je to paradox, ktorý urobil kresťanstvo silným. (Chesterton, konvertita, 1874 - 1936, podľa Kat. novín 2011)

"Nikto nemôže povedať Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom!"
1 Kor 12. kapitola.

Zmrtvýchvstanie
Efezanom 2,4-6

Veľká noc je bránou do nového života.Ježiš Kristus svojou obetou prešiel zo smrti do života a tak otvoril cestu aj nám. Všetkým, ktorí veríme v jeho vzkriesenie. Osobne prežiť Veľkú noc znamená uveriť v jeho Vzkriesenie.
Tomu, že Ježiš Kristus zomrel veria všetci, aj pohania a bezbožníci. Skutočne veľkou vecou je uveriť, že vstal zmrtvých a nad smrťou zvíťazil. Kristovo zmrtvýchvstanie je podstatou kresťanskej viery (sv Augustín).

Čo znamená byť svätým? (Benedikt XVI.)

Kto je povolaný k tomu, aby sa stal svätým? Mnohokrát si myslíme, že svätosť je cieľom rezervovaným len pre pár vyvolených. Svätý Pavol naopak hovorí o veľkom Božom pláne a tvrdí: „Veď v ňom (v Kristovi) si nás (Boh) ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1,4). A hovorí o nás všetkých.

V centre tohto Božieho plánu je Kristus, v ktorom Boh ukazuje svoju tvár: mystérium ukryté od večnosti sa nám zjavilo v plnosti v Slove, ktoré sa stalo telom. „Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť“, tvrdí apoštol (Kol 1,19). V Kristovi sa živý Boh stal blízkym, viditeľným, počuteľným; Bohom, ktorého sa môžeme dotknúť a načerpať z jeho plnosti, milosti a pravdy (porov. Jn 1,14-16). A preto celá kresťanská existencia pozná iba jeden najvyšší zákon: ten, ktorý svätý Pavol vyjadruje slovami, ktoré sa nachádzajú vo všetkých jeho spisoch: „v Kristovi Ježišovi“. Svätosť – plnosť kresťanského života - nespočíva v konaní mimoriadnych činov, ale v zjednotení sa s Kristom, prežívaní jeho mystérií, osvojení si jeho postojov, myšlienok a správania. Veľkosť svätosti je daná plnosťou, ktorú Kristus v nás dosiahne, keď silou Ducha Svätého pretvárame celý náš život na ten jeho. Ide o pripodobnenie sa Ježišovi, ako tvrdí svätý Pavol: „Tých, ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna“ (Rim 8,29). Svätý Augustín zvoláva: „Môj život bude živý vtedy, keď bude naplnený tebou“ (Vyznania 10,28). Druhý vatikánsky koncil v Konštitúcii o Cirkvi s jasnosťou hovorí o univerzálnom povolaní k svätosti, tvrdiac, že nikto z neho nie je vylúčený: „V rozličných životných stavoch a povolaniach je vždy jediná svätosť, ktorú žijú tí, ktorí sa nechajú viesť Božím duchom a (...) nasledujúc chudobného, poníženého Krista nesúceho kríž, aby si zaslúžili mať podiel na jeho sláve“ (č. 41).

No zostáva otázka: Ako môžeme napredovať na ceste svätosti a odpovedať na toto povolanie? Môžem to urobiť mojimi vlastnými silami? Odpoveď je jasná: Svätý život nie je plodom iba nášho úsilia a konania, pretože je to Boh – trikrát Svätý (porov. Iz 6,3) – ktorý nás robí svätými. Je to dielo jeho Ducha, ktorý nás zvnútra oživuje. Je to samotný život vzkrieseného Krista, ktorý nám je darovaný a ktorý nás pretvára. Ako na inom mieste hovorí Druhý vatikánsky koncil: „Kristovi nasledovníci Bohom povolaní nie podľa svojich skutkov, ale podľa jeho vôle a milosti v Pánovi Ježišovi ospravedlnení sa krstom viery stali naozaj Božími deťmi a spoluúčastnými na Božej prirodzenosti, čím sa stali skutočne svätými. Podľa tejto svätosti, ktorej sa im dostalo, majú s Božou pomocou aj žiť a zdokonaľovať ju“ (LG, 40). Teda svätosť má svoj základ v krstnej milosti, vo vštepení do Kristovho veľkonočného mystéria, ktorým je nám darovaný jeho Duch a život Vzkrieseného. Svätý Pavol podčiarkuje veľmi dôrazným spôsobom premenu, ktorú krstná milosť spôsobuje v človekovi a dostáva sa až k vytvoreniu novej terminológie založenej na slovnom spojení „spolu s ním“: spolu s ním mŕtvi, spolu s ním pochovaní, spolu s ním vzkriesení a s Kristom povolaní k novému životu; náš osud je neoddeliteľne spojený s tým jeho. „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych (...) aj my žili novým životom“ (Rim 6,4). Avšak vždy rešpektuje našu slobodu a žiada, aby sme prijali tento dar a požiadavky, ktoré z neho vyplývajú. Chce, aby sme sa nechali pretvoriť mocou Ducha Svätého tým, že podriadime našu vôľu tej Božej.

Ako sa môže stať, že náš spôsob myslenia a konania sa stane myslením a konaním s Kristom a v Kristovi. Čo je podstatou svätosti? Opäť Druhý vatikánsky koncil nám ponúka jasnú definíciu; hovorí nám, že kresťanská svätosť nie je nič iné, než v plnosti prežívaná láska. „Boh je Láska a kto ostáva v Láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4,16). Teda Boh vlial svoju lásku do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný (porov. Rim 5,5); a teda ten prvý a najpotrebnejší dar je láska, ktorou milujeme Boha nadovšetko ako aj blížneho jeho láskou. Ale aby láska, ako dobré semeno, rástla v duši a prinášala ovocie, každý veriaci musí vedome počúvať Božie slovo a s pomocou Božej milosti plniť jeho vôľu, často pristupovať k sviatostiam, predovšetkým k Eucharistii; neustále sa modliť, zrieknuť sa seba samého a obetovať sa v službe bratom a v konaní čnosti. Láska v skutku ako zväzok dokonalosti a naplnenie zákona (porov. Kol 3,14; Rim 13,10) riadi všetky prostriedky posväcovania, dáva im formu a vedie ich k cieľu. Tento jazyk Druhého vatikánskeho koncilu je pre nás možno príliš slávnostný a mali by sme hovoriť veci oveľa jednoduchším spôsobom. Čo z toho je podstatné? Podstatné je nenechať ujsť ani jednu nedeľu bez stretnutia so vzkrieseným Kristom v Eucharistii; Toto nie je nejaká príťaž navyše, ale svetlo pre celý týždeň. Nezačať a neskončiť žiaden deň aspoň bez krátkeho kontaktu s Bohom. A na ceste životom nasledovať „dopravné značky“, ktoré nám Boh dal v Desatore prikázaní, čítanom s Kristom, ktoré je jednoduchým spresnením toho, čo znamená láska v niektorých konkrétnych situáciách. Zdá sa mi, že toto je skutočná jednoduchosť a veľkosť svätého života: stretnutie zo Vzkrieseným každú nedeľu, kontakt s Bohom na začiatku a konci dňa, v rozhodnutiach sa riadiť „dopravnými značkami“, ktoré nám Boh daroval a ktoré sú iba formami lásky. „Preto teda pravý Kristov učeník je charakteristický svojou láskou k Bohu a blížnemu.“ (LG 42) Toto je skutočná jednoduchosť, veľkosť a hĺbka kresťanského života a podstata svätosti.

Preto svätý Augustín, komentujúc štvrtú kapitolu prvého Jánovho listu, môže tvrdiť veľmi odvážnu vec: „Vilige et fac quod vis“, „Miluj a rob, čo chceš“. A pokračuje: „Ak mlčíš, mlč z lásky; ak hovoríš, hovor z lásky; ak niekoho opravuješ, opravuj ho v láske; ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky; nech je v tebe zakorenená láska, pretože z tohto koreňa nemôže vyrastať nič, čo by nebolo dobré“ (7,8: PL 35). Kto je vedený láskou, kto žije láskou v plnosti, je vedený Bohom, pretože Boh je láska. Toto je zmysel týchto veľkých slov: „Vilige et fac quod vis“, „Miluj a rob, čo chceš“.

Možno by sme sa mohli pýtať: Môžeme my s našimi obmedzeniami, s našimi slabosťami túžiť po niečom takom veľkom? Cirkev počas liturgického roku nás pozýva k spomienkam na množstvo svätých, teda na tým, ktorí prežili svoj život v plnosti lásky, dokázali milovať a nasledovať Krista v ich každodennom živote. Oni nám hovoria, že všetci môžu nasledovať túto cestu. V každej epoche dejín Cirkvi, v každej oblasti sveta pôsobia svätci najrôznejších vekových kategórií, sú to konkrétni ľudia rôznych národov a jazykov, mnohokrát ľudia veľmi rozdielni. Môžu to byť jednoduchí svätci, čiže dobrí ľudia, ktorých vidím v mojom živote, ktorí možno nikdy nebudú kanonizovaní. Sú to normálni ľudia, keď tak môžeme povedať, bez nejakých viditeľných heroických vlastností, ale v ich každodennej dobrote vidíme pravdivosť viery. Táto dobrota, ku ktorej dozreli vo viere v Cirkev, je pre mňa tou najistejšou apológiou kresťanstva a znakom, odkiaľ pochádza pravda. V spoločenstve svätých, kanonizovaných aj nekanonizovaných, ktoré Cirkev prežíva vďaka Kristovi vo všetkých svojich členoch, či už v nebi alebo na zemi, my pociťujeme ich prítomnosť ich spoločenstvo a pevne veríme, že budeme môcť napodobniť ich cestu a jedného dňa byť účastní na blaženom živote, na večnom živote.

Drahí priatelia, aké veľké je naše kresťanské povolanie v tomto svetle. A všetci sme povolaní k svätosti: ona je mierou nášho kresťanského života. Svätý Pavol to veľmi dôrazne vyjadruje, keď píše: „Každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus (...) On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4,7.11-13). Chcel by som vás všetkých pozvať k otvoreniu sa moci Ducha Svätého, ktorý pretvára náš život, aby sme sa aj my stali akoby malými kamienkami veľkej mozaiky svätosti, ktorú Boh vytvára dejinami, aby Kristova tvár žiarila v plnosti jeho jasu. Nemajme strach túžiť po veľkých veciach a smerovať k Božím výšinám; nemajme strach, že Boh od nás bude chcieť veľa, ale nechajme sa viesť v každodenných skutkoch jeho slovom, hoci sa niekedy cítime biedni, nehodní a hriešnici: On nás pretvorí svojou láskou.  (Preložil Ľubomír Rebek; TK KBS, Benedikt XVI, 13.apríl 2011 na gen. Audiencii.)


© StAn