Duch Svätý – princíp jednoty

PDF | Tlačiť |

V prednáške „Duch svätý princíp jednoty“ môžeme objaviť úžasný základ lásky a jednoty pre svoj život s Bohom, s blízkymi a s blížnymi - základ vnútorného priateľstva a blízkosti... (výber - záver článku z prílohy.)

Ak nové prikázanie spočíva v tom, aby sme sa navzájom milovali, milovali jeden druhého, možno, že je to stopa, jedna stopa  pre utváranie jednoty s druhým(i).

O čom hovorí sv. Ján vo svojom evanjeliu a čiastočne tiež sv. Pavol vo svojich listoch ? „Ja v tebe, ty vo mne.“ Je to existencia jedného v druhom (byť v): „Ja som v tebe a ty si vo mne (perichoréza).“  Táto vzájomná láska, táto otvorenosť voči druhému, neznamená urobiť s ním  vzájomne výhodnú zmluvu, ale priviesť druhého do se¬ba a dať seba druhému: ja mám svoj život v tebe a ty máš svoj život vo mne. (Porovnaj Prísl 27,19)
To je to nové, k čomu dochádza v kresťanstve, čo je skutočne novým modelom, veľmi odlišným od ideologického alebo iba technického modelu. Nie je to nejaká ideológia, v ktorej môžem druhého ku všetkému nútiť. Je tu viacero príčin a každá príčina je príčinou inej príčiny i celku. A ono - byť si vzájomne príčinou, to je nová forma života a jednoty. Napríklad vezmime si Trojicu. V nej to, čo ju absolútne zjednocuje, je Láska. Láska kladie osoby Trojice na jednu úroveň, zjednocuje ich, ale ich tiež rozlišuje. Vytvára aj rozdielnosť, pretože je to vzťah, čo odlišuje Otca, Syna a Ducha Svätého. A tento trojičný model je jediný model, v ktorom pravá sloboda, pluralita a pravá a plná jednota spoluprebývajú.  Tiež v skutočnosti vtelenia nachádzame ďalší model:  vo vtelení, v človekovi Kristovi stretávame Boha nám darovaného a v Bohu Kristovi stretávame človeka pri¬jatého Bohom. Týmto darovaním, dávaním sa Boha v ľudskej prirodzenosti  sa človek dostáva až k zbožšteniu. Toto je  perichoréza prirodzenosti v Kristovi. Alebo aj vo fundamentálnej ekleziológii:  my ako jediné Kristovo telo sme mnohí a sme jedno, tak ako Cirkev-nevesta prináša v sebe Krista a Kristus nosí v sebe svoju nevestu. Takto môžeme trochu vidieť ono - byť v druhom, čo je láskou, v ktorej obidva póly majú skutočnú hodnotu. To je mimoriadna vec a umožňuje na spôsob života úplne nový pohľad.
Princípom je  Duch Svätý, ktorý vychádzajúc z Otca, skrze Syna, je darom Otca Synovi a v Synovi nám, a je tým istým darom Syna Otcovi, ktorý dáva seba samého.
Tento jediný dar, toto jediné spojivo, táto jediná skutočnosť - neuveriteľná skutočnosť: Duch Svätý, v ktorom môžem mať - môžem stretnúť túto mnohotvárnu jednotu založenú na Ňom ... je to nevyčerpateľné tajomstvo.
Duch ako dar Otca Synovi a ako vnútro odpovede Syna Otcovi, ktorý v ňom pôsobí a vyliatie Ducha v nás, ktorý nás robí účastnými na Bohu a účastnými jedného v druhom.
Veríme v Božiu lásku a láska Božia je vyliata v našich srdciach. Ja skutočne môžem žiť Boha lásku, dostávam celú jeho lásku a ja na druhej strane ko¬nám Božiu vôľu, odovzdávam sa Bohu. Volím si Boha ako odpoveď na jeho lásku. A tak sme skutočne neoddeliteľne vnútri Božej lásky a  sme aj vnútri  odpovede našej lásky na lásku Božiu.
A keď to žijeme, hneď vychádza na povrch vzájomná láska, láska, ktorá je láskou vzájomnou: milujem ťa a ty ma miluješ, až kým sa úplne nezjednotíme a potom žije Ježiš medzi nami. (Ideál hnutia Focolare.)
Cesta na dosiahnutie toho je skutočne kríž a Ježišova opustenosť, v ktorom on dáva všetko, aj tú najväčšiu vzdialenosť od Boha v Bohu. Všetko dá Otcovi a Boh všetko v sebe príjme, aj svojho Syna, ktorý je plným a čistým obrazom našej vzdialenosti od Boha. A takto žijeme Slovo Božie, ktoré je Božím životom v nás ľuďoch, ale vstupuje do skutočnosti aj ľudské slovo: je to ľudská skutočnosť v božskej skutočnosti, v Bo¬žom Slove a v Eucharistii.
A čo sa stane, keď to žijeme? Tvoria sa živé bunky, tvoria sa formy života odlišné od života, ktorý je iba ideologický a funkcionalistický.
A zdá sa mi, že takto sme schopní ukázať znamenie, dať signál, ktorý ukazuje, aký má byť skutočný život jednoty. A preto je naša jednota v Cirkvi  natoľko dôležitá pre zjednotený svet.

(Záver prednášky  Mons. Klausa Hemmerle na ekumenickom stretnutí biskupov dňa 19. novembra 1990 k spiritualite Hnutia fokolare.  Preklad z taliančiny Zora Kuchárska, prevzaté z communio.sk /uvedený text je mierne zjednodušený/.)

Z generálnej audiencie,  25.1.2012, Benedikt XVI. o Veľkňazskej modlitbe, úryvok:

Ústrednou prosbou Ježišovej veľkňazskej modlitby venovanej jeho učeníkom všetkých čias je tá, ktorá sa dotýka jednoty tých, čo v neho uveria. Táto jednota nie je akýmsi všedným produktom. Vychádza predovšetkým z Božej jednoty a prichádza k nám od Otca prostredníctvom Syna v Duchu Svätom.
Ježiš žiada dar, ktorý vychádza z neba a ktorý skutočne a silno účinkuje na zemi.
Modlí sa, „aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17,21).
Jednota kresťanov je na jednej strane tajomnou skutočnosťou, ktorá prebýva v srdciach veriacich, zároveň však má zažiariť v celom svojom jase v dejinách. Má smerovať k svojmu veľmi praktickému a konkrétnemu cieľu, má sa zjaviť, aby všetci boli skutočne jedno. Jednota budúcich učeníkov, súc jednotou s Ježišom, ktorého Otec poslal na svet, je zároveň pôvodným zdrojom všetkej účinnosti kresťanskej misie vo svete.



Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (DUCH SVÄTÝ princíp jednoty, mierne skrátené.doc)Duch Svätý princíp jednoty[ ]53 Kb

© StAn