Apoštol Panny Márie

PDF | Tlačiť |

François Xavier  Wallays, generálny moderátor Komunity Blahoslavenstiev v  čase 10. výročia  vzniku Rodiny Panny Márie, Kráľovnej pokoja 2004, krátené z prednášky.

Nato, aby sme mohli v každodennom živote správne žiť zasvätenie sa Panne Márii, treba pochopiť jeho cieľ. Nesmieme v ňom vidieť cieľ sám osebe, ale to, čo je za ním. Brat Efraim, (zakladateľ Komunity Blahoslavenstiev a autor knihy Rodina Panny Márie, Kraľovnej pokoja) najskôr dostal víziu, povolanie a ako prostriedok mu bola daná kniha, ktorá  je duchovnou prípravou k zasväteniu sa trvajúcou 33 dní... Čo je v tomto povolaní špecifické? Je plánom Panny Márie, či skôr Božím plánom, ktorý Panna Mária uskutočňuje: vzbudiť zástup apoštolov.

Začali sa Turíce lásky, mariánske Turíce zosielané na chudobných duchom, Turíce mystické. Zasvätenie nie je na to, aby sme mali dobrý pocit zo svojej mariánskej zbožnosti, nie je ďalšou pobožnosťou navyše, ale  prostriedok, prostredníctvom ktorého sa máme stať apoštolmi. Všetky ostatné použitia sú vedľa. Zasvätenie je nástroj, nie pobožnosť. Je pomôcka k napredovaniu, k prehlbovaniu sa, k pokroku - ale s jediným cieľom - musí nás zmeniť, inak nemá zmysel modliť sa ho. A ak nás, bratia a sestry, zasvätenie nepremieňa, tak sa modlíme na nesprávnej strane.

Tridsaťtri dní máme najprv prejsť ako celok. Potom je však dobré vybrať si jeden deň, jeden  aspekt zasvätenia - práve ten, ktorý nám bráni stať sa apoštolmi. Ak vám v tom napríklad bráni hmotný majetok, tak pracujte s dňom zasvätenia, ktorého cieľom je zasvätenie materiálneho bohatstva. Ak vám v tom bránia vaše citové, rodinné vzťahy, možno budete musieť zasväcovať svoje vzťahy aj tri roky.
Modlitbe neodolá nič. Nič, skutočne nič. Len jedno je potrebné: modliť sa tak dlho, ako treba. V modlitbe treba vytrvať. Ak vás premáha ťažoba smútku, zasväcujte svoj pocit Márii dovtedy, kým sa balvan smútku kúsok po kúsku nerozsype a kým nebudete upevnení v Máriinej  radosti.


Čo znamená stať sa apoštolom?

II. Vatikánsky koncil prorokoval, že na svet prídu nové Turíce. Laici sa stanú apoštolmi a kňazi budú mať čo robiť, aby šli za laikmi a zbierali úrodu.
Je veľmi dôležité pochopiť, že všetko dobro, ktoré vykonáme, nie je nanič, ak sme ešte nenechali urobiť zo seba apoštola, ak nemáme srdce apoštola, ak sme nedospeli k jeho duchovnej  účinnosti. Aký je rozdiel medzi normálnym apoštolátom, čiže konaním dobrých skutkov či prednášaním pekných prednášok a tým, čo znamená byť apoštolom? V Jánovi Pavlovi II. máme úžasný príklad. Je zasvätený Panne Márii nie preto, lebo sa modlí ruženec, nie preto, že hovorí o Panne Márii. Ale u neho vidíme účinok zasvätenia. Vidíme silu apoštolského pomazania. Stretnutie s apoštolom, s pravým apoštolom, spôsobuje, že ľudia sa menia! To je milosť zasvätenia.
Rodina Panny Márie, Kráľovnej pokoja, nie je dajakou novou pobožnosťou v Cirkvi. To nie je  ďalšie mariánske hnutie, ani sa netýka sa nevyhnutne všetkých ľudí na zemeguli.
Je to povolanie, ktoré má eschatologický ráz.

Kto je  apoštol?

Načrtnime si portrét, aký by mal byť apoštol. Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, ktorý inšpiroval zrod Rodiny Panny Márie, Kráľovnej pokoja (a my sa pokúšame  skromne a pokorne ísť v jeho šľapajách a učiť sa v jeho škole) o apoštoloch prorokoval. Ján Pavol II. ho už stelesňuje a ukazuje, že posolstvo sv. Grigniona z Montfortu treba doplniť o odkaz sv. Terezky. A práve toto je charakteristické pre Rodinu Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Stopercentne prijíma posolstvo Grigniona z Montfortu: jeho víziu ľudí zapálených novým ohňom, a dopĺňa ho odkazom sv. Terezky: žiť ako celkom maličkí a v úplnej skrytosti. V RPMKP sa teda stretávajú dve posolstvá. Sila posolstva sv. Grigniona z Montfortu a svetlo učiteľky Cirkvi, sv. Terézie z Lisieux.

Apoštol vie žiť slobodne

Apoštol, bratia a sestry, je človek slobodný. Žiť zasvätenie znamená nastúpiť na cestu vnútornej slobody. Čo nám bráni žiť v slobode? Náš strach. Čo sa bojíte stratiť? Vec, o ktorú sa bojíte, je to, čo ste neodovzdali Márii. Môžete jej vec odovzdať v mysli, rozumom, môžete to urobiť perami, ale ešte ste možno nedostali milosť, aby ste jej to odovzdali úplne, bez výhrad.
Žiť zasvätenie v každodennom živote znamená spoznať, o čo sa bojíme, a zasväcovať to dovtedy, kým nedospejeme k vnútornej slobode.
Bratia a sestry, čo z toho, čo sme odovzdali Bohu, Márii, nám chýbalo? Ak si Boh niečo od nás vyžiadal, bolo to vari preto, aby nás o to pripravil a definitívne obral? Alebo preto, aby sme odovzdané  mohli prijať v slobode?

Bratia a sestry, poviem vám to na rovinu. Vaším prvým zápasom bude závislosť na hmotných veciach, majetku a peniazoch. A bude to boj až po hrob. Prečo? Pretože peniaze sú bohom tohto sveta. To znamená, že v každodennom živote budete musieť zasväcovať všetky svoje materiálne prostriedky a overovať si tak, že už nemáte strach z dávania ani zo straty, že sa už nebojíte, čo sa vám v tejto oblasti môže prihodiť, pretože všetko patrí Márii.

Náš zakladateľ, brat Efraim, rád žartom hovorieva: „Odkedy som urobil sľub chudoby, som si istý, že mi nič nebude chýbať." Nemusíte tomu veriť. K tomu vás nikto nemôže donútiť. Nikto vás nemôže donútiť, aby ste upustili od niektorých predstáv či koncepcií, aby ste zanechali dvojkoľajnosť svojho rozumu naprogramovaného spolovice na Kráľovstvo nebeské a spolovice na tento svet. V zmene svojho zmýšľania môžete, žiaľ,  zostať na polceste.

Božie slovo hovorí: „Nechajte sa obnoviť vo svojom zmýšľaní". Človek však môže, samozrejme, zostať na polceste. Ale pripravili by sme sa o to najlepšie – o pokoj, ktorý zakusujeme, keď sme slobodní.
Hovorím tu o peniazoch a chcem, aby sme mali jasno: V službe Božiemu kráľovstvu máme spravovať veľa vecí. Ak si z nich však urobíme – hoci aj v Božom mene - svoje veci, ktoré sa budeme báť stratiť, dávať či používať spolu s inými, tak už  nie sme apoštolmi. Môžete mi namietať: „Veď sme konali dobro!“ - Áno, ale kde je tu Božia moc? V tom je tragédia!
Čoho sa bojíme, akej straty? Straty v citovej oblasti? Straty  postavenia, povolania alebo poslania?

Odpovedať máme nie tak, že sa toho vzdáme, ale že tú vec zasvätíme. Nemáme konať ako „telesný človek" a predbiehať chvíľu, keď nás k tomu Boh uschopní... Treba, aby sme sa modlili ako maličkí, aby sme sa modlili  odhodlane až do chvíle, keď pocítime, že Boh v nás zvíťazil. Apoštol, ktorý nie je slobodný, je smutným apoštolom.

Apoštol žije vo viere cestou chudoby

Druhou vlastnosťou apoštola je, že žije vo viere. Opiera sa o vieru, lebo sa naučil pozerať pohľadom viery. Kedy kráčame vo viere? Keď sa už nedá robiť nič iné, bratia a sestry. Keď sa už nemôžeme opierať o seba samých.
Keď Peter kráča po vode – prečo  to robí vo viere? Pretože sa to inak nedá. Stať sa apoštolmi, mužmi a ženami viery, znamená tešiť sa z toho, že sme čoraz chudobnejší, čoraz bezmocnejší, čoraz obmedzenejší. Znamená to dovoliť Bohu, aby nás zapojil do svojich plánov, ktorým budeme čoraz menej rozumieť a ktorým budeme musieť dôverovať. Prečo sa voči autorite Cirkvi dvíha toľko odporu? Lebo nás pripravuje o naše istoty, o to, o čo sa opierame. Človek je presvedčený, že má kráčať vpravo,  a autorita Cirkvi povie vľavo. Ak ju chceme rešpektovať, musíme konať vo viere, čiže opierať sa o niečo iné než o svoje vlastné predstavy, o svoj vlastný rozum a o svoje vlastné schopnosti.

Je to cesta svätejTerezky, ktorá povedala: „Nie je ťažké byť malým, nie je ťažké byť chudobným. Ťažké je prijať to, že takými zostaneme, že sa vo svojej biede budeme opierať len o Boha."  Horšie však je, že si myslíme, že to bude ľahké, lebo o tom vieme; ba ešte horšie,  že to bude ľahké preto, lebo sme to učili iných. Keď sa treba opierať len o svoju úbohosť, nie je to nič príjemné a poviem vám celkom otvorene, že to človeka rýchlo unaví. Domnievame sa, že by to bolo dobré azda pre začiatočníkov, ale neskôr budeme môcť napredovať  v sile, opierať sa o nadobudnuté schopnosti, skúsenosti, istoty a postavenie... Nie.

Stať sa apoštolom znamená teda zvoliť si chudobu, zamilovať si ju. Treba sa rozhodnúť a vykročiť na cestu pravej chudoby so smerovkou „naučiť sa tešiť zo všetkého, čo nám život vezme.“ A život nás pripraví o všeličo, aj o mladosť (hoci až v deväťdesiatke). Donedávna sme možno boli v nejakej oblasti špičkoví a odrazu zistíme, že to tak už nie je. Môže sa to stať v profesionálnom živote, môže sa to stať v duchovnom živote. To druhé sa prijíma ťažšie.
Nemôžeme stať ľuďmi viery bez toho, aby sme si zvolili chudobu. Silou vašej viery je rozhodnutie, že objímete sestru Chudobu ako svätý František, že ju prijmete za svoju, že si ju vyvolíte, že sa budete o ňu uchádzať. Ale môže to byť len a len voľba. A práve tu sa dotýkate mystického života.

Apoštol je človekom  modlitby

Ďalšou črtou apoštola je, že je „béčko“ vo všetkom okrem jednej veci – v tej je majster. Existuje totiž niečo,v čom sa apoštol nenechá nikým predbehnúť - v modlitbe. Môže pripustiť, že už nie je špičkový v teológii či vo filozofii, v elektronike alebo v manažmente. Ale v jednom sa predbehnúť nedá – v modlitbe. To je špeciálny záväzok apoštola. Nie, žesa bude veľa modliť, ale – povedal by som - ako umelec, ktorý sa cibrí v tvorbe, kým nedosiahne vrchol. Alebo ako športovec, ktorý ide za  olympijskou medailou. Apoštolom nie je ten, kto venuje modlitbe mnoho času, kto vie modlitby pekne formulovať, kto sa modlí za iných. Apoštolom je človek, ktorého jedinou zbraňou, jedinou schopnosťou,jediným cieľom je dostať sa v modlitbe čo najďalej. Teda nikdy nezostať stáť na dosiahnutej úrovni.

Apoštol je človek slobodný. Apoštol koná vo viere. Apoštol vedie modlitebný zápas.

Ešte posledná maličkosť o modlitebnom zápase. Na naše počudovanie Grignion z Montfortu bol sklamaný, keď išiel niekam kázať a zistil, že nevznikajú žiadne prekážky. Kríž preňho neznamenal utrpenie. Kríž bola situácia, keď sa objavili prekážky, ktoré bolo treba prekonať modlitbou. Pre apoštola je totiž charakteristické, že sa teší zo všetkých výziev, ktoré pred neho Boh postaví.

Preto zakaždým, keď uvidíte, že situácia je komplikovanejšia, než sa predpokladalo, že sa objavilo viac prekážok, než sa očakávalo - hurá!, tešte sa. Pretože čím je niečo nereálnejšie, tým skôr je to vyhradené Bohu. My si môžeme vziať na seba to, čo je možné, ale Boh sa chce ujať toho, čo je nemožné. Apoštol vníma teda svoje povolanie ako výzvu používať zbraň modlitby a občas k nej pre radosť primiešať aj soľ pôstu. Keď Ježiš hovorí - týchto duchov možno vyhnať len modlitbou a pôstom - znamená to, že nám dovoľuje vytiahnuťdo boja „kaťušu". Nemáme však právo vytiahnuť ju kedykoľvek.
Apoštol teda vedie modlitebný zápas, je v neistote. Pritom nie je dôležité, aby vedel, či vyhrá alebo prehrá, ale to, aby stál po boku Víťaza a jednoducho kráčal vpred so zbraňou Kristovho víťazstva. Je to stopercentne úspešný boj.

Apoštol je dobrým architektom, má víziu

Písmo prirovnáva apoštola k architektovi. Svätý Pavol hovorí: „Ako dobrý staviteľ som položil základy. Iní budú stavať." Architektom je ten, kto má celkovú víziu. Rozdiel medzi Rodinou Panny Márie, Kráľovnej pokoja, školou, kde sa rodia apoštoli, a nejakým náboženským hnutím je práve v tom. Nestavia v Cirkvi ďalšiu „kaplnku", nazakladá nový krúžok. Naopak, ak túžime stať sa apoštolmi, pociťujeme potrebu spoločenstva, potrebu spojiť sa srdcom so všetkým, čo je v Cirkvi živé. Ak nám ide o víziu, nemôžeme v Cirkvi pohŕdať ničím, nech by to bolo čokoľvek. Potrebujeme vnímať, počuť, uznať a milovať všetko, čo je v Cirkvi živé. Stať sa apoštolom teda vyžaduje prekročiť všetky osobné sympatie. Znamená to prorocky a v hĺbke vnímať všetko, čo sa deje.

Víziu treba kuť, treba ju vytvárať v spoločenstve so všetkými. A to, bratia a sestry, stojí veľmi veľa.

Prečo si medzi sebou navzájom staviame múry? Pretože sa obávame utrpenia z našej odlišnosti. Máme strach z bolesti, ktorú bude spôsobovať naše vzájomné prispôsobovanie sa. Charakteristickou črtou apoštola však je, že sa utrpenia nebojí. Pozrie sa mu do tváre a zakaždým, keď sa nevyhnutné utrpenie dostaví, objíme kríž. Zmierovanie je bolestivejšie, než odmietnuť zmierenie. Prečo si neodpúšťame? Pretože radšej zostávame zamrznutí, v takom stave totiž bolesť necítiť. Pri roztápaní zmierovaním začne krv znovu prúdiť a to bolí.

Rodina Panny Márie v Cirkvi nie je pre uhladených ľudí ani pre dobré pocity. Je pre tých, ktorí sú ochotní pozerať sa do tváre tajomstvu kríža. Pri úsilí o svornosť s ostatnými sa odhalí môj vlastný hriech a to mi spôsobí bolesť: moje sebectvo, moja pýcha, moja domýšľavosť, moja nedostatočnosť, moja lenivosť. Bude pritom aj nejaký hriech druhého človeka, ktorému budem musieť odpustiť sedemdesiat sedem ráz - tak ako Boh, ktorý mi každú minútu odpúšťa oveľa viac.

Žiť zasvätenie teda znamená túžbu stať sa apoštolom. Modlime sa však za to, aby sme sa nestali vlastníkmi milostí, ktoré nám Boh dáva, ale aby sme sa rozhodli pre cestu spoločenstva. Musíme víziu prijať spoločne s ostatnými, inak neobstojíme.
Ak dnes nezabojujeme o spoločenstvo so všetkými a neosvojíme si víziu toho, čo Boh koná, budeme rozmetaní. Potrebujeme sa postaviť krížu zoči-voči. Môžeme dostať mnoho nádherných darov a získať milióny členov, ale bude to niečo pevné, čo obstojí v zápase?

Hľadanie vízie je teda pre apoštola hľadaním spoločenstva. Postrehli ste, o čo ide v prvom slove vášho názvu, v slove „Rodina“? Postrehli ste, čo by u vás malo byť prorocké - aby sa o vás mohlo povedať, že každý člen Rodiny je výsostne človekom svornosti, že nikto z Rodiny Panny Márie, Kráľovnej pokoja nebude nikdy hovoriť zle o svojom blížnom, o inom Božom služobníkovi?

Apoštol je človekom  Božieho slova

Apoštol je človekom Božieho slova, a  nemusí byť pritom nevyhnutne teológom. Vedú vás posolstvá, ktoré dostáva medžugorská farnosť, k Božiemu slovu? Alebo vás skôr vedú k tomu, aby ste sa konfrontácii s Božím slovom vyhýbali? Ak vás posolstvá vedú k čítaniu Písma, k tomu, aby ste ho skúmali a hľadali v ňom ozvenu toho, čo Mária posolstvami hovorí, stanete sa apoštolmi a vaše slová budú rovnako pôsobivé ako slová pápeža, i keď budete hovoriť tak jednoducho ako Panna Mária a opakovať to, čo hovorí na tomto mieste.
Ak vás však posolstvá odvádzajú od konfrontácie s Božím  slovom, ak vás od neho vzďaľujú, ak vás vedú k tomu, že si vytvárate vlastný duchovný svet pekne teplučký, ružovučký, jemnučký a sladučký, potom tých, ktorí sa pustili týmto smerom, Boh vyvráti.

Mária hovorí preto, aby nás celých – takpovediac – úplne pohltil Kristus, Slovo, ktoré  sa stalo Telom. Mária nie je mamičkou, ktorá hovorí: „Nemusíš počúvať môjho syna, ja ti vysvetlím, čo povedal". Jej prvoradé slová, sú: „Urobte všetko, čo vám povie." Čo to znamená? Aby sme mohli urobiť to, čo nám Ježiš hovorí, musíme ho najprv počúvať. To je fígeľ židovskej matky. Znamená to, že musíme Ježiša horlivo počúvať a až potom budeme môcť urobiť, čo nám povie.
Apoštol je človek ponorený do Božieho slova, konfrontuje sa s ním a skúma ho. Hoci Boh dáva svetlo len po kvapkách,  v priebehu rokov vytvoria skutočný poklad. Istý biskup raz žiarlil na svätého Augustína: „Ty máš šťastie: čítaš v Božom slove tak, akoby ti Boh dal výnimočný dar, akoby ti všetko odhalil". A svätý Augustín odpovedal: „Mýliš sa. Každý deň žobrem od Boha dva 'vdovine haliere' z pokladu jeho slova. Ale robím tak každý, každučký deň."
Predposledným bodom je teda Božie slovo. Myslím si, že v tejto súvislosti sa v Cirkvi neudeje nič dovtedy, kým sa kresťania nerozhodnú, že sa budú každý deň s Božím slovom modliť. V oblasti pastorácie je to vec veľmi závažná.

Apoštol vzbudzuje povolania

Posledný bod: apoštol je človek, ktorý vzbudzuje povolania. Nie tým, že sa na tento úmysel jednoducho iba modlí. Ale tým, že ho skutočne stravuje naliehavosť čias. Na záver: zasvätenie treba vidieť v tomto svetle; je iba nástrojom, ale nástrojom nevyhnutným, potrebným a žiarivým, ktorý nám môže poskytnúť mnoho svetla a otvoriť mnoho ciest. Ale je tu len a len na to, aby z nás urobil apoštolov alebo prinajmenšom ľudí, ktorí túžia stať sa nimi na slávu Božiu a podľa jeho plánov. Amen.

Poznámka:
Kniha - Brat Efraim: RPMKP, duchovné cvičenia k zasväteniu,
môže poslúžiť každému veriacemu na prehĺbenie duchovného života, nezávisle od príslušnosti k hnutiu.
Kniha má cirkevné schválenie.
Možno ju objednať na adrese (cena 3 eurá + poštovné):
Adriana Ondrušková, Dobšinského 18, 900 28 Ivanka pri Dunaji,
tel. 0911 731504, ondruskova.adriana@gmail.com

© StAn