Božie Slovo


Božie Slovo a slovo Cirkvi


O službe

"Veľkosť ľudu, národa, veľkosť ľudskej osoby je vždy založená na tom, ako slúži krehkosti svojich bratov. V tomto nachádzame jeden z plodov opravdivej ľudskosti. Pretože, drahí bratia a sestry, kto nežije pre službu, neslúži životu."

Homília Sv. otca v Havane 20. 9. 2015

O Márii

Ako Mária chceme byť Cirkvou, ktorá slúži, ktorá vychádza z domu, ktorá vychádza zo svojich chrámov, vychádza zo svojich sakristií, aby sprevádzala život, podopierala nádej, bola znamením jednoty ľudu, šľachetného a dôstojného.

Homília v Národnej mariánskej svätyni El Cobre v Santiagu de Cuba 22. 9. 2015

O deťoch a starých rodičoch

"Národ, ktorý sa stará o svojich starých rodičov a ktorý sa stará o svoje deti a mladých, má víťazstvo zaistené. Nech vás Boh žehná. A dovoľte mi udeliť vám požehnanie, avšak pod jednou podmienkou: musíte trochu priplatiť. Prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. Toto je tá podmienka."

Príhovor počas stretnutia s rodinami v Santiagu de Cuba 22. 9. 2015


Cirkev uznala Farske evanjelitacne bunky:

Farske evanjelizacne bunky, predstavuju evanjelizacnu metodu, ktora sa zrodila v Korei.Neskor sa ujala na Floride, v 1987 v Milane s 24 hodinovou ado raciou. Neskor sa rozsirila v celom Taliansku aj v celom svete. 5. sept. 2015
Bola za ucasti 5000 clenov z celeho sveta dostala tato metoda cirk. uznanie schvalenim statutov. Viac na Google http://sk.radiovaticana.va/ - klikni.

Pastorácia Svätého Otca:

Drahí mladí,

pokračujeme na našej duchovnej púti do Krakova, kde sa v júli 2016 bude konať ďalšie medzinárodné stretnutie Svetových dní mládeže. Za sprievodcu na našej ceste sme si vybrali evanjeliové blahoslavenstvá. Minulý rok sme sa zamýšľali nad blahoslavenstvom chudobných v duchu, ktoré je vsadené do širšieho kontextu „reči na vrchu“. Spoločne sme objavili revolučný význam posolstiev a nástojčivú Ježišovu výzvu vydať sa odvážne na dobrodružnú cestu hľadania šťastia. Tento rok budeme uvažovať o šiestom blahoslavenstve: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Viac...

Lekcio divina ... je predovšetkým metóda modlitby Slova, obsiahnutého vo Svätom písme ...

Je to spôsob, akým nás evanjelium stvárňuje, mení nás, obracia. Myslím si, že keby to každý, aj ten najjednoduchší človek praktizoval v priebehu 10-15 minút denne, minimálny čas, videl by, že sa jeho život mení zo dňa na deň, pretože je formovaný Božím slovom. Iba ak je tu to vytrvalé načúvanie, živíme vieru, stávame sa zrelými kresťanmi, kresťanmi Kristovho formátu, ako hovorí Pavol, majúc v sebe Kristovo zmýšľanie.“
Viac ...


Láska
«
všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša», papez o pastoracii ...

Sv. otec na sviatok Panny Marie Bohorodicky a ine ...

Sv. Otec na Vianoce: Nechajte sa milovat malym Jezisom ...nehou dietata Jezis. Svet i nase okolie potrebuje lasku a nehu, aby sme vsetci zakusili POKOJ srdca.. parafrazovane.

Svätý Otec 19.11.2014 pokračoval v cykle katechéz o Cirkvi;
zameral sa na tému: všeobecné povolanie ku svätosti.

Ešte pred samotnou katechézou zazneli slová z Prvého listu sv. Petra (1,14-16): «Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý‛.» Svätý Otec veriacim následne objasnil, že všetci, bez ohľadu na životný stav, sme povolaní stať sa svätými: „Je to práve žijúc s láskou a obetujúc vlastné kresťanské svedectvo v každodennej činnosti - tak sme povolaní stať sa svätými. Každý v podmienkach a v životnom stave, v ktorom sa nachádza.“ Svätosť však nemôžeme dosiahnuť vlastnými silami, je darom od Boha. Pápež František veriacim ponúkol aj niekoľko praktických príkladov, ako sa dá prostredníctvom 
každodenných malých krokov napredovať na ceste k svätosti.


Diabol nie je mýtus, bojujme v Božej výzbroji, Ef /6,10 - 20/.
Viac...

Láska je mierou viery, viera je dušou lásky. 
Viac ...

Aby sme skrze Ducha zosilneli v láske, list sv. Pavla Efezanom (Ef 3,14-21):

Sv. Pavol prosí Otca, aby Duch prišiel a aby nás posilnil, daroval nám silu. Nemôžeme kráčať vpred bez sily Ducha Svätého. Naše sily sú slabé. Nie je možné byť kresťanmi bez milosti Ducha. Je to práve Duch, ktorý nám premieňa srdce, ktorý nám pomáha napredovať v čnostiach, aby sme plnili prikázania.“

Potom Pavol Otca prosí o ďalšiu milosť: o prítomnosť Krista, aby nám dal rásť v láske k blížnemu. Kristova láska, «presahujúca každé poznanie», sa nedá pochopiť, iba ak cez úkon adorácie tej nekonečnej veľkosti:

„Toto je Pavlova mystická skúsenosť - učí nás modlitbe chvály a adorácie. Zoči-voči toľkým našim malichernostiam, našim egoistickým záujmom, z Pavla vytryskla táto chvála, tento úkon adorácie, a prosí Otca, aby nám poslal Ducha, aby nám dal silu, aby sme tak mohli kráčať vpred, aby nám dal pochopiť Kristovu lásku a aby nás Kristus v láske upevnil. Hovorí Otcovi: ‚Vďaka, lebo ty môžeš urobiť to, na čo sa my ani len neodvažujeme pomyslieť‛. Je to jedna pekná modlitba... Naozaj pekná modlitba.“ Celé...

Jednota Cirkvi,1 Kor 12,12-13.27/Generálna audiencia/:

«Ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy»
Ezechiel, 37. kapitola - oživenie suchých kostí... tak aj Cirkev ako jedno telo je oživovaná Duchom Svätým...
...Zároveň však pripomenul skutočnosť rozdelení, nepriateľstiev a bojov vo vnútri cirkevných spoločenstiev a vôbec v ľudskej pospolitosti: Toto je počiatkom vojny. Vojna sa nezačína na bojovom poli, vojny začínajú v srdci. V neporozumeniach, rozdeleniach, závisti, v týchto zápasoch s druhými.“ Konkrétne upozornil na závisť a žiarlivosť, proti ktorým má kresťan bojovať tým, že pred Bohom ocenení dary druhého človeka a nebude sa považovať za vyššieho od iného.
Celé ...


Úryvok zo záverečného príhovoru pápeža na záver Synody -
18.10.2014:

... Bola to cesta, na ktorej sa silnejší cítil povinným pomáhať tomu slabšiemu, na ktorej sa skúsenejší ponúkol slúžiť ostatným, aj prostredníctvom konfrontácií. A keďže je to cesta ľudí, spolu s útechami boli na nej i chvíle neútechy, napätia a pokušení, z ktorých môžeme spomenúť niektoré možnosti:

- Jednou je pokušenie nevraživej strnulosti, čo znamená chcieť sa uzavrieť do písma (litery) a nenechať sa prekvapiť Bohom, Bohom prekvapení (duch); do zákona, do istoty toho, čo už vieme a nie toho, čomu sa máme ešte naučiť a to dosiahnuť. Od Ježišových čias je to pokušenie horlivcov, úzkostlivých, ustarostených, a dnes takzvaných tradicionalistov a aj intelektualistov.

- Pokušenie «deštruktívneho dobráctva», ktoré v mene akéhosi klamlivého milosrdenstva obväzuje rany bez toho, aby ich najsamprv ošetrilo a liečilo; ktoré sa zaoberá príznakmi a nie príčinami a ich koreňmi. Je to pokušenie «dobrákov», bojazlivých a aj takzvaných «progresistov a liberalistov».

- Pokušenie premieňať kamene na chleby, aby sa prelomil dlhotrvajúci, ťažký a bolestný pôst (porov. Lk 4,1-4) a tiež meniť chlieb na kameň a hodiť ho do hriešnikov, slabých a chorých (porov. Jn 8,7), inými slovami, premeniť ho na «neúnosné bremená» (Lk 10,27).

- Pokušenie zostúpiť z kríža, kvôli uspokojeniu ľudí, a nezostať na ňom, aby sme tak plnili Otcovu vôľu; prispôsobovať sa svetskému duchu, namiesto toho, aby sme ho očisťovali a prispôsobovali Duchu Božiemu.

- Pokušenie ignorovať poklad viery (depositum fidei), považujúc sa nie za strážcov, ale za majiteľov a pánov, a z druhej strany, pokušenie obchádzať skutočnosť, používajúc prehnane puntičkársku reč a uhladený jazykový štýl, aby sme povedali veľa vecí a v skutočnosti nepovedali nič! Myslím, že tieto veci sa nazývali «byzantinizmami» ... celé...

Generálna audiencia: Cirkev – nevesta, ktorá čaká na svojho ženícha

...Nasledovalo čítanie z knihy Zjavenia apoštola Jána (Zjv 21,1-3): «Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.“»  Celé: http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141015037


Pápež o prosebnej neodbytnej modlitbe
, podľa Lk 11,5-13:

„Modlitba je rozhovorom s priateľom, ktorý je spoločníkom životnej cesty, s Otcom a v Duchu Svätom. Priateľom je Ježiš.

Je to On, ktorý je s nami a učí nás modliť sa. A naša modlitba by mala byť taká: trojičná. Toľkokrát počuť: ‚A vy veríte?‘ ‚Áno! Áno!‘ ‚V koho veríte?‘ ‚V Boha!‘ ‚A čo je «Boh» pre teba?‘ ‚Boh, Boh!‘ Ale «Boh» neexistuje: Nepohoršite sa! Boh takto neexistuje! Existuje Otec, Syn a Duch Svätý, sú to osoby, nie sú nejakou myšlienkou vo vzduchu... Tento hmlistý «Boh» neexistuje! Existujú osoby! Ježiš je spoločníkom na ceste, ktorý nám dáva to, o čo prosíme; Otec, ktorý sa o nás stará a nás miluje; a Duch Svätý je dar, on je tým, čo nám dáva Otec navyše, v čo sa ani neodvažujeme dúfať.“

Cirkev kráča od rozdelenia k jednote...

Drahí priatelia, poďme teda v ústrety plnej jednote! Dejiny nás rozdelili, sme však na ceste v ústrety zmiereniu a spoločenstvu! A toto je pravda! Toto máme brániť! Všetci sme na ceste k spoločenstvu. A ak by sa nám cieľ javil azda veľmi vzdialený, takmer nedosiahnuteľný a cítime sa byť unesení skľúčenosťou, nech nás posilní pomyslenie na to, že Boh nemôže nepočuť hlas svojho Syna Ježiša a nevypočuť jeho a našu modlitbu, aby všetci kresťania boli naozaj jedno. „Z veľkňazskej modlitby Jn 17. kapitola: «Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.» Celé...


Apoštolská exhortácia
  Sv. Otca  Evangelii gaudium - Evanjelium radosti - plný text...
Z úvodu: Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť. V tejto exhortácii sa chcem obrátiť na kresťanských veriacich, aby som ich pozval do novej etapy evanjelizácie plnej radosti a naznačil cesty napredovania Cirkvi v budúcich rokoch.


O hriechu klebetenia: "...

"... Jaký bude osud člověka, který roznáší klevety?, tázal se papež František na konci své homilie. Evangelium říká, že ti, kdo pohoršují a dělají nepravosti, půjdou do ohnivé pece, kde bude pláč a skřípění zubů. Budou odsouzeni k hanbě, k věčné hrůze, rovněž varuje prorok Daniel. Takový bude konec pomlouvače, řekl papež František vatikánské stráži ještě předtím, než vyslovil závěrečné přání: „Kéž by na poslední straně našich životů stálo: Byl to dobrý člověk, rozséval dobrou setbu. A kéž by na této stránce nebylo to nejsmutnější: Byl to špatný člověk, rozséval bomby svárlivosti“, zakončil Petrův nástupce svou homilii při sobotní ranní mši svaté."


O Jóbovom náreku
/úryvky/:

„ ...  Mnozí lidé myslí jen na to, že skončí v nicotě. Svatá Terezie se modlila a prosila o sílu jít vpřed, v temnotě. Tomu se říká trpělivost. Náš život je příliš snadný, naše nářky jsou divadelní před nářkem tolika bratří a sester, kteří se ocitli v temnotě, skoro ztratili paměť, takřka i naději a žijí jakoby vyhnaní ze sebe, byli vyhnáni i ze sebe. A Ježíš touto cestou šel. Od večera v Getsemanské zahradě až k poslednímu slovu na kříži: »Otče, proč jsi mne opustil?«.“

...
Modlitba je totiž stanutí v pravdě před Bohem. A Job se nemohl modlit jinak. Modlí se s realitou, pravá modlitba vychází ze srdce, z chvíle, kterou člověk prožívá. Je to modlitba temných momentů, beznadějných životních okamžiků, kdy není vidět obzor.“
...

František pak poukázal na dvě věci, které nám mohou být užitečné: „Za prvé: připravovat se na to, až přijde temnota, která možná nebude tak hluboká jako v případě Joba, ale nějaká doba temna přijde. Připravujme svá srdce na tuto chvíli. Za druhé: Modleme se - jako se modlí církev a spolu s církví - za množství bratří a sester, kteří trpí vyhnanstvím ze sebe samých, ocitli se v temnotě a soužení, bez naděje, která by byla po ruce. Je to modlitba církve – končil papež – za všechny tyto »trpící Ježíše«, kteří jsou všude kolem nás.


O kontemplácii, z príhovoru hnutiu Fokolare, 26.9. 2014:

Inšpirovaná Bohom v odpovedi na znamenia čias, Chiara Lubichová napísala: «Hľa, veľká príťažlivosť moderných čias: vnárať sa do najhlbšej kontemplácie a zotrvať zamiešaní uprostred všetkých, človek pri človeku» (Duchovné spisy 1,27).Aby sme to mohli uskutočniť, je nevyhnutné rozširovať vlastné vnútro podľa vzoru Ježiša a podľa daru jeho Ducha, ako aj urobiť z kontemplácie nutnú podmienku pre solidárnu prítomnosť a efektívnu činnosť, ktorá by bola skutočne slobodnou a čistou.

Povzbudzujem vás zotrvať vernými tomuto ideálu kontemplácie, vytrvať v hľadaní spojenia s Bohom a vo vzájomnej láske s bratmi a sestrami, načierajúc z bohatstva Božieho slova a tradície Cirkvi, z tejto túžby po spoločenstve a jednote, ktorú pre naše časy vzbudil Duch Svätý. Urobte z tohto pokladu dar pre všetkých!

Druhým slovom, ktoré je veľmi dôležité, lebo vyjadruje evanjelizačný pohyb, je slovo vychádzať. Vyjsť ako vyšiel Ježiš z Otcovho lona, aby všetkým ohlasoval slovo lásky, až po sebadarovanie na dreve kríža. Od neho, od Ježiša, sa musíme učiť «tejto dynamike vychádzania a daru, vyjdenia zo seba a rozsievania vždy nanovo a stále ďalej» (Evangelii gaudium, 21), aby sme všetkým veľkodušne komunikovali Božiu lásku, s úctou a tak, ako nás to učí evanjelium: «zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte» (Mt 10,8). Tento zmysel pre nezištnosť je dôležitý, lebo vykúpenie sa uskutočnilo zdarma.
Odpustenie hriechov sa nedá zaplatiť. Kristus zaň zaplatil raz a za všetkých! Tú nezištnosť, ktorá je vo vykúpení, musíme prejavovať voči bratom a sestrám. Dávať zadarmo, nezištne, to, čo sme dostali. A nezištnosť ide spolu s kreativitou, idú spoločne.

Aby sme toto mohli uskutočniť, treba sa stať znalcami umenia zvaného dialóg. To sa nedá naučiť za lacný groš. Nemôžeme sa uspokojiť s polovičatosťou, nemôžeme otáľať, ale s pomocou Božou musíme mieriť vysoko a rozšíriť pohľad! Aby sme tak mohli urobiť, musíme odvážne vyjsť «k nemu von z tábora a znášať jeho pohanenie»
(Hebr. 13,13). On nás očakáva v skúškach a v stonaní našich bratov a sestier, v ranách spoločnosti a v otázkach kultúry našich čias. Bolí ma srdce pri pohľade na Cirkev - na ľudstvo, ale aj na Cirkev - tak veľmi pozraňované množstvom rán - morálnych, existenčných, ranami vojny na dennom poriadku... Bolí ma, keď vidím, že kresťania začínajú neužitočne mudrovať filozoficky, teologicky, či duchovne.

Treba spiritualitu vychádzania. Vychádzať s takou spiritualitou, že som zamknutý na štyri zámky, to nejde! To je mudrlantstvo! Dnes nemáme právo na afektované úvahy. Musíme vyjsť von! Lebo, ako som už povedal viackrát, Cirkev sa podobá poľnej nemocnici. A keď sa príde do poľnej nemocnice, prvou povinnosťou je liečiť rany, a nie riešiť hladinu cholesterolu... to príde neskôr... Je to jasné?

A nakoniec tretie slovo: byť školou. Svätý Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millennio ineunte pozval celú Cirkev, aby sa stala „domovom a školou spoločenstva“ (porov. č. 43)
a vy ste vzali vážne toto poslanie. Ako to požaduje aj evanjelium, treba formovať nových mužov a ženy a k tomu je potrebná škola ľudskosti podľa vzoru Ježišovej ľudskosti. Práve on je tým novým človekom, na ktorého v každej dobe môžu hľadieť mladí, do ktorého sa môžu zamilovať, koho život môžu nasledovať, aby tak mohli čeliť výzvam, ktoré stoja pred nami. Bez adekvátnej formácie nových generácií je mylné nazdávať sa, že sa dá uskutočniť seriózny a trvalý projekt v službe nového ľudstva.

Chiara Lubichová svojho času vytvorila výraz, ktorý zostáva veľmi aktuálny. Hovorievala, že dnes treba formovať „ľudí-svet“ [„uomini-mondo“, pozn. prekl.], mužov a ženy s dušou, srdcom, mysľou Ježiša, ktorí sú vďaka tomu schopní rozpoznať a interpretovať potreby, obavy a nádeje, ktoré prebývajú v srdci každého človeka.“

Len ten je kresťan, kto nesie kríž ako Šimon Cyrénsky... často nás trápi otázka o ľudskom utrpení, pápež vysvetľuje: "...  Mať vieru znamená nasledovné stotožnenie sa: patríme k Ježišovi, keď znášame s ním tú ťarchu kríža. V opačnom prípade ideme zdanlivo „dobrou“ cestou, no nie je to cesta „pravá“Viac...


Často používané slovo: nábožný, -á :

-dar nábožnosti- /jeden z darov Ducha svätého/ vysvetľuje pápež, že tu ide o hlboké priateľstvo s Bohom, ktoré vychádza z vnútra a navonok sa prejavujúce tichou a radostnou službou druhým. Viac...


Novšie výborné krátke katechézy pozri na http://sk.radiovaticana.va/


Generálna audiencia 17.9.2014: ... Sv. otec: Katolíckosť znamená „vziať si k srdcu spásu celého ľudstva“, čiže nebyť ľahostajní pri pohľade na osudy druhých, ale byť s nimi solidárni. Znamená to ďalej „mať zmysel pre plnosť, kompletnosť a harmóniu kresťanského života, vždy odmietajúc čiastkové a jednostranné pozície, ktoré nás robia uzatvorenými sami do seba.“
... Apoštolskosť Cirkvi znamená „byť si vedomí, že naša viera je zakotvená v ohlasovaní a svedectve samotných Ježišových apoštolov“. Kresťan si má byť preto vedomý, že je „vyslaný v spoločenstve s nástupcami apoštolov so srdcom plným radosti ohlasovať celému ľudstvu Krista a jeho lásku.“ Svätý Otec v tejto súvislosti pripomenul hrdinské svedectvo. Celé...


Vatikán 16. septembra (RV): Kňaz môže prekrásne kázať, no ak nie je ľuďom nablízku, ak s nimi netrpí a ak im nedodáva nádej, jeho kázne neslúžia na nič, sú márne. Takto sa dá zhrnúť hlavná myšlienka z rannej homílie Svätého Otca z Domu sv. Marty v deň, keď si Cirkev pripomína svätých mučeníkov pápeža Kornélia a biskupa Cypriána. Viac...


Vatikán 2. septembra 2014 - Autorita kresťana pochádza z Ducha Svätého, nie z ľudskej múdrosti alebo titulov v teológii, povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome Santa Marta. Zdôraznil, že kresťanská identita znamená mať Kristovho Ducha, nie ducha sveta. Vychádzajúc z dnešného evanjelia (Lk 4,31-37) Svätý Otec hovoril o povahe Pánovej moci a následne o moci kresťana. Ľudia z Ježišových čias boli ohromení jeho učením, pretože jeho slovo malo moc. Ježiš nebol obyčajný kazateľ, pretože jeho moc pochádza zo zvláštneho pomazania Duchom Svätým, zdôraznil pápež. Ježiš je Syn Boží, pomazaný a poslaný, aby priniesol spásu a slobodu. A niektorí sa pohoršovali nad týmto Ježišovým štýlom, nad jeho identitou a slobodou:


„A môžeme sa pýtať, čo je naša identita ako kresťanov? Pavol nám ...»

Svätý Otec v rannej homílii: Čítam si evanjelium, aby som stretol Ježiša?
1.9.2014, viac ...

Byť soľou zeme,
nie rozriedeným vínom:

31. augusta 2014 - pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec vyzval veriacich byť soľou zeme a neprispôsobovať sa duchu sveta. Aby zostali „soľou“ a nestali sa „rozriedeným vínom“, odporúčal im pravidelne využívať prostriedky obnovy: čítanie evanjelia, účasť na Eucharistii a duchovné cvičenia; viac ...


Témou katechézy 27. 08. 2014 pri generálnej audiencii jednota a svätosť Cirkvi:

Svätý Otec objasnil, že Cirkev „je jedna, lebo má svoj pôvod v Bohu – Trojici, tajomstve jednoty a plného spoločenstva. Cirkev je svätá, lebo je založená Ježišom Kristom, vedená Duchom Svätým, je plná jeho lásky a spásy“. A aj keď Cirkev tvoríme my, hriešnici, pápež František zdôrazňuje, že práve „táto viera, ktorú vyznávame, nás poháňa k obráteniu. Poháňa nás k tomu, aby sme mali odvahu žiť dennodenne jednotu a svätosť. Ak teda nie sme jednotní a nie sme svätí, je to preto, že nie sme verní Ježišovi. Ale Ježiš nás nikdy nenechá samotných, neopúšťa svoju Cirkev!“  Viac...

Kto žije lásku je obrazom Trojice.  Viac ...

Nespasí nás naša istota, že zachovávame prikázania, ale pokora, lebo potrebujeme, aby nás Boh neustále uzdravoval... v homílii  Sv. Otca

Ranné homílie Sv. Otca z domu sv. Marty ...

Nebojte sa Ježiša Krista! Apoštolská exhortácia pápeža Františka „Radosť evanjelia“ z pohľadu  kardinála Jozefa Tomku.

"Vsaďme na nádej a bude možné kráčať..., ale  KAM ? ... smerom ku Kráľovstvu spravodlivosti, ku Kráľovstvu pokoja ... to je spoločný cieľ /porovnaj Iz 2,4/" ... o radosti, Kristovi, o Neveste cirkvi, pozri v homílii pápeža Františka.

Zmeňme svoj život, nehrajme sa na svätých!

... musíme sa približovať k  Pánovi, aby sme neboli kresťanmi „naoko“, a keď zdanie pominie, vyjde najavo skutočnosť, že nie sme  kresťanmi. Čo je skúšobným kameňom toho, či sme pokrytci, alebo sa približujeme k Pánovi? Odpoveď nám    opäť dáva Pán v prvom čítaní, kde hovorí:

„Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro.” Svätý Otec v homílii ...

1. výročie zvolenia Sv.Otca Františka: ... „A teraz začíname púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám...."

Eucharistia je v srdci "kresťanskej iniciácie" spolu s krstom a sviatosťou birmovania a ustanovuje žriedlo  samotného života v Cirkvi... z katechézy Svätého Otca Františka, : Eucharistia ako hostina

Každý deň modliac sa Otče náš prosíme Boha „príď tvoje kráľovstvo“, čo znamená, „nech rastie tvoje kráľovstvo“. Ale keď stratíme pocit hriechu, môžeme tiež stratiť „zmysel pre Božie kráľovstvo“ a na jeho mieste – povedal pápež /1.2.2014/ – sa objaví „antropologická vízia všemocnosti“, podľa ktorej „môžem všetko“.„Moc človeka namiesto Božej slávy!...

Podmienka viery, ktorá môže všetko, Svätý Otec.

... kontemplujeme otvorené nebesia. Mt 3,16   sviatok Krstu Pána:

Krst nie je formalita, "ale akt, ktorý sa hlboko dotýka našej existencie. „Krstom sa ponárame do nevyčerpateľného zdroja života, ktorým je Ježišova smrť, najväčší skutok lásky v celých dejinách." Svätý Otec pripomenul, aby sme svoj krst prežívali každý deň ako súčasnú realitu vlastnej existencie; krst, ktorý predstavuje aj novú „nádej kráčať cestou viery, cestou spásy po celý život“.  „Krst nám pomáha spoznávať Ježišovu tvár v tvárach núdznych, trpiacich, aj v tvárach našich najbližších,viera je to najkrajšie dedičstvo, máme byť odovzdávateľmi viery. Uvažujte nad tým  ako odovzdávať vieru svojim deťom..“ uviedol pápež. (Katechézy Svätého Otca o sviatostiach na generálnych audienciách)


K svetovému dňu pokoja, pápež František: Čo sa to deje v srdci ľudstva? Je čas zastaviť sa!
... Zo všetkých kútov zeme dnes veriaci vysielajú modlitbu, aby vyprosili u Pána dar pokoja a schopnosť zaniesť ho do každého prostredia, ... nech nám Pán pomôže rozhodnejšie nastúpiť na cestu spravodlivosti apokoja. Začnime doma, dobre? Spravodlivosť a pokoj doma, medzi nami. Začína sa doma a potom sa ide ďalej, k celému ľudstvu. Avšak musíme začať doma. Nech Duch Svätý pôsobí v srdciach, nech uvoľní uzavretosť a tvrdosť a nech nás
zjemní pred bezbrannosťou dieťaťa Ježiša. Pokoj si totiž vyžaduje silu miernosti, nenásilnú moc pravdy a lásky. ... Bratstvo je základom a cestou pokoja.Tam, kde nejaký muž či žena sú tvorcami pokoja, tam je Duch Svätý - sila lásky, ktorá učinila plodným lono Panny Márie.

Jednoduchá evanjelizácia Sv. Otca v jednej z rímskych farností:

...  Posilňovať svoju vieru: Svätý Otec v homílii odporúčal počúvať Ježiša, dívať sa na neho, uprene pozerať do jeho tváre: „Prvá úloha kresťana je počúvať Božie slovo, počúvať Ježiša, pretože on k nám hovorí, on nás zachraňuje svojím slovom. On tiež posilňuje našu vieru prostredníctvom tohto slova. [...] Položím vám otázku: Vyhradíme si každý deň trochu času, aby sme počúvali Ježiša, aby sme načúvali Božiemu slovu? [...]„Navrhujem vám nosiť v taške či vo vrecku maličké evanjelium, a keď máme trochu času, možno v autobuse, keď je to možné, pretože veľakrát sme v autobuse nútení udržiavať rovnováhu a tiež strážiť svoje vrecká, všakže... Ale keď sedíš, alebo niekedy počas dňa, zober si evanjelium a prečítaj si pár slov. Evanjelium vždy s nami.“

Pápež František poukázal na dve nebezpečenstvá a jednu pascu: Prvým je nebezpečenstvo zastaviť sa na ceste, druhým je zísť z cesty, čo sa stáva zakaždým, keď zhrešíme. Pasca je v tom, ako povedal, že si myslíme, že kráčame, ale kráčame bez cieľa...  Nebojte sa napredovať!“

Posolstvo sviatku Obetovania Pána:
Malachiáš 3, 1 - 4: ... A ktože vydrží deň Jeho príchodu, kto obstojí ... Veď On je ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov...bude vytápať a čistiť striebro...
Hebr 2,14 - 18: ...preto sa nehanbí volať ich bratmi: ... Hľa deti, ktoré mi dal Boh. Majú účasť na krvi a tele ... Neujíma sa anjelov, ale Abrahámovho potomstva, preto sa musel pripodobniť bratom...
Lk 2,22 - 40: ... lebo som videl na vlastné oči toho, ktorý prináša tvoju spásu,... pred tvárou všetkých národov ...
A čo náš národ?  Naplníme Božie očakávania?  Rozhodnúť sa potrebujeme každý...  Všetci sme vyzvaní, pozvaní ..."na vysokú úroveň každodenného kresťanského života!"...(Ján Pavol II. Novo Millennio Ineunte)
Ako sa pridať ?  Inšpiráciou môže byť posolstvo z Medžugoria, 2.2.2014.

„Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“ (Ján Pavol II. 1996)

Svätý Otec František:
... obetovanie seba samého Bohu sa týka každého kresťana, pretože všetci sme mu zasvätení prostredníctvom krstu. Všetci sme povolaní obetovať sa Otcovi s Ježišom a ako Ježiš, aby sa náš život stal veľkodušným darom, v rodine, v práci, v službe Cirkvi, v dielach milosrdenstva.... Takéto zasvätenie žijú osobitným spôsobom rehoľníci, mnísi, zasvätení laici ...,  hlavne na osobitné svedectvo Božieho kráľovstva.

Novú evanjelizáciu, potrebujú aj praktickí katolíci,  svoje kresťanstvo  žijeme len na polovicu ...
Svätý Otec : " Nebojme sa zveriť Bohu, viera môže všetko, viera víťazí nad svetom,  ale musíme mať odvahu zveriť sa Bohu." Toto je povzbudenie pápeža Františka rannej svätej omše 10.1. 2014, ktorú celebroval v Dome sv. Marty. Jadrom homílie Svätého Otca bol úryvok z prvého Jánovho listu (1Jn 4, 19 – 5, 4). Apoštol tu trvá na výraze, ktorý je podľa neho charakteristikou kresťanského života: „zotrvávať v Pánovi“, aby sme milovali Boha a blížneho. Toto „zotrvávanie v láske“ Božej je dielom Ducha Svätého a našej viery a prináša konkrétny účinok...

Sila Božieho Slova, stačí pomaly čítať: 1 Jn  4,7 -  21... (z liturgie 8.1.2014)

Svätý otec na generálnej audiencii: V Kréde, prostredníctvom ktorého každú nedeľu vyznávame našu vieru, potvrdzujeme: „vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov“. Ide o jedinú výslovnú zmienku o sviatosti v rámci Kréda. Hovorí sa v ňom iba o krste. Krst je v skutočnosti „bránou“ viery a kresťanského života. Zmŕtvychvstalý Ježiš zanechal apoštolom toto poverenie: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený» (Mk 16, 15-16). Poslaním Cirkvi je evanjelizovať a odpúšťať hriechy prostredníctvom krstnej sviatosti. Vráťme sa však ku slovám Kréda. Uvedené vyjadrenie sa dá rozdeliť do troch bodov: „vyznávam“, „jeden krst“, „na odpustenie hriechov“...

Pápež František: porozumieť Bohu  nemožno len cez rozum ..., Boh sa nám stal blízkym..., a priniesol plnosť milosti, nie pre spravodlivých, ale... /Mt, 9,13/.

„Čas naplnenia Zákona, čas, v ktorom zákon dozreje je o zákone Ducha /sv. Pavol/. Napredovanie po tejto ceste je tak trochu riskantné, ale je to jediný spôsob, ako dosiahnuť zrelosť a zanechať obdobie nezrelosti. Na tejto ceste smerom k zrelosti zákona, ktorá prichádza spolu s Ježišovým kázaním, je vždy strach, strach zo slobody, ktorú nám dáva Duch. Zákon Ducha nás však oslobodí! Táto sloboda, ale prináša aj strach, pretože máme strach, že si popletieme slobodu Ducha s inou ľudskou slobodou.“   Viac...

Meditácia Benedikta XVI. /klikni/, odporúčame, tiež o napredovaní v duch. živote

Papež František: "... trpím, když ženy v církvi neslouží, ale posluhují...":

http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=18958 Príklady služby ženy nasledovaním Panny Márie.../nasledovaním jej materstva, podpory apoštolov, .../ budeme uverejňovať v kategórii Svedectvá a Skúsenosti. Napíšte nám...viď rubriku Kontakt alebo Autorstvo stránok. Odporúčame: Mária, Matka cirkvi, Matka evanjelizácie, konferencia...

Evanjelizácia a katechéza

Benedikt XVI.: Pre potrebu rozlišovať medzi mnohými podnetmi a mnohými odpoveďami, ktoré dostávame dnes od života v nás a okolo nás " je cenné ticho... a vyniká pozornosť mnohých otázke: Kto som? Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? V čo môžem dúfať?"  Celé o tichu...

Mons. Fisichella na katechetickom kongrese 27.9 2013:... Aby bola katechéza „nástrojom v službe kresťanskej komunity“, musí byť „stretnutím s veriacimi a tými, ktorí hľadajú zmysel života“... uviedol „potrebu katechézy, ktorá sa vyvíja na misijnom základe, aby v tých, ktorí sú aktívnou súčasťou kresťanského spoločenstva, vzbudila povedomie, že je potrebné obnoviť silu ohlasovania. Pre tých druhých sa môže stať skutočným nástrojom ohlasovania, v niektorých prípadoch prvého ohlasovania, aby prijímali postupne novosť viery a jej význam pre život.“

Evanjelizácia  je dôvodom existencie cirkvi.

Milí bratia a sestry, sv. Pius X. nás všetkých učí, že základom nášho apoštolského pôsobenia v rôznych oblastiach, v ktorých sme činní, musí byť vždy vrúcne osobné zjednotenie s Kristom, ktoré treba dennodenne pestovať a prehlbovať. To je jadro celého jeho učenia, celého jeho pastoračného úsilia. Iba ak sme zaľúbení do Pána, sme schopní privádzať ľudí k Bohu, otvárať im srdcia pre jeho milosrdnú lásku a tak otvárať svet Božiemu milosrdenstvu. /Emeritný pápež Benedikt XVI./

Svätý Otec František v posolstve k misijnej nedeli na dvoch miestach cituje myšlienky Pavla VI. Jedna z nich pochádza z apoštolskej exhortácie Evangelii nuntiandi z roku 1975. „Ešte stále si niektorí myslia, že prinášať pravdu evanjelia znamená konať násilie voči slobode. Pavol VI. do tejto veci vniesol veľké svetlo, keď povedal: «Iste by bolo chybné, keby sme niečo vnucovali svedomiu našich bratov. Je však niečo iné, keď sa tomuto svedomiu predkladá evanjeliová pravda a spása v Ježišovi Kristovi s plnou jasnosťou a s absolútnym rešpektovaním tohto svedomia, aby sa mohlo celkom slobodne rozhodovať. Také hlásanie evanjelia nielenže nie je porušovaním náboženskej slobody, ale vzdáva sa tým tejto slobode pocta» (Evangelii nuntiandi, 80). Máme mať vždy odvahu a radosť ponúkať s úctivosťou stretnutie s Kristom a stávať sa nositeľmi jeho evanjelia“– uzatvára myšlienku pápež František vo svojom posolstve, ktoré nesie jeho podpis s dátumom 19. mája 2013, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého.

1. Sv. otec František: Evangelizace předpokládá apoštolskou horlivost. Evangelizace znamená, že církev odvážně a upřímně promluví. Církev je povolána, aby opustila své vlastní prostředí a vydala se až na samotnou periférii, nejen na periferii zeměpisnou, ale mnohem dál, až na periferii existenciální: k tajemství hříchu, utrpení, nespravedlnosti, nevědomosti či opovrhování vírou, na periferii myšlení a veškeré bídy.

2. Jestliže církev nevyjde sama ze sebe, aby evangelizovala, začne se věnovat jen sama sobě a onemocní (viz uzdravení sehnuté ženy v Lk 13,10). Nešvary, které se během doby v církvi nahromadily, mají svůj původ v této sebestřednosti, v teologickém narcismu. Ve Zjevení Ježíš říká, že stojí u dveří a klepe. Text očividně hovoří o tom, že stojí venku a klepe, aby se dostal dovnitř. Já však teď myslím na situaci, kdy Ježíš klepe zevnitř, abychom ho pustili ven. Církev soustředěná sama na sebe hodlá udržet Ježíše u sebe a nechce ho pustit ven.

3. Církev soustředěná jen sama ne sebe mimoděk dojde k názoru, že ona sama je nositelkou světla. V té chvíli ztratí z očí své „mysterium lunae“ („tajemství Měsíce“, který odráží světlo Slunce, pozn. překl.) a propadne strašnému zlu duchovního zesvětštění. (Podle de Lubaca je to to nejhorší, co se církvi může přihodit.) Je to styl života, při kterém uctíváme jeden druhého.  Řečeno jednoduše, existují dva způsoby církve: Evangelizující církev, která opouští sebe samu a „zbožně naslouchá Božímu slovu a s důvěrou je hlásá" (DV 1); a zesvětštělá církev, která žije v sobě, ze sebe, pro sebe. To nám může objasnit, jaké změny a reformy budou nezbytné pro záchranu duší.

4. Když uvažuji o budoucím papežovi: Měl by to být člověk, který na základě rozjímání o Ježíšovi a uctívání Ježíše pomůže církvi vyjít ven ze svých hranic a vydat se na existenciální periferii, který jí pomůže stát se matkou  bohatou požehnáním a zažívající „sladkou a potěšující radost evangelizovat,“Pavol VI. (Kardinál Jaime Ortega s pápežovým dovolením zverejnil tieto podklady k programovému prejavu, ktorý Bergoglio predniesol pred otvorením konkláve k ostatným kardinálom ...)

Rok viery a Rok sv. Cyrila a Metoda, biskup Štefan Sečka: ... Je naša viera duchovne plodná?

...živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca... (sv. Pavol v liste Židom)

Či je Božie Slovo živé a účinné závisí aj! od ohlasovania:
Len odčítané Božie Slovo ledva počuť, treba napínať uši... je to bolesť v našich kostoloch... Slovo ohlasované a s vierou ohlasované!  "padá" priamo do srdca - oslovuje; inak za chvíľu nevieme, čo sme počuli... A aj na našich procesiách!..., kde by sa MOHLO tajomstvo viery dotknúť i tých nezainteresovaných z nádvoria pohanov...
(povedané slovami Benedikta) Svätý Pavol oroduj za nás!

"Všetci čo slúžia Božienu slovu sa musia cítiť oslovení vetami adresovanými učiteľom Zákona, farizejom a pokrytcom. Musia sa znovu a znovu pýtať, či sa nevzťahujú práve na nich."  Benedikt XVI.

Aktuálne v súvise s víziou bl. Jána Pavla II. a Rokom sv. Cyrila a Metoda:

Iz 19,19-22: "V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník. A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine... Tak sa obrátia k Pánovi i dá sa im uprosiť a uzdraví ich."

Analogicky, v spojení s Fatimským posolstvom (1917)... keď sa uskutoční zasvätenie Ruska: Rusko sa obráti a Portugalsko si zachová vieru - ma napadlo (hovorí autor v knižočke Zlatý kľúč v srdci Európy), že Panna Mária hovorila o dvoch hraničných "pomníkoch" Európy - Portugalsko a obrátené Rusko... A čo tu ešte chýba?... Pánov oltár v strede! (-stred Európy je na Slovensku-)  ...a budeme znamením Pánovi i dá sa uprosiť - obráti a uzdraví európsku krajinu... Vieme v to uveriť ?  V skrytosti, v pokáni sa vložiť do toho a ďakovať ??? (Pozri nižšie Knihy.)


"Kresťan 3. tisícročia buď bude mystikom alebo nebude."  (Karol Rahner, SJ)
Byť mystikom nie je pre vyvolených, ale pre hľadajúcich: "Pane ja hľadám tvoju tvár...", Ž 27. Všetci sa môžeme dostať k vnímaniu Božej prítomnosti i vnútornému stretnutiu s Ním. Zvlášť v týchto časoch, keď sa napĺňa Pavlovo: "Kde sa rozmnožil hriech, tam sa rozmnožila milosť."  Blízkosť Boha k človeku znamená "Vzývaj ma a vy­počujem ťa a oznámim ti veľké a nedosia­hnuteľné veci, o ktorých ne­vieš.(Jer 33,3)

Boh prihovára človeku aj v tichu, rovnako aj človek objaví v tichu možnosť hovoriť s Bohom a o Bohu. „Potrebujeme to ticho, ktoré sa stáva kontempláciou, ktoré nás nechá vstúpiť do mlčania Boha a tak prísť k bodu, kde sa rodí Slovo, Slovo vykúpenia (Homília, svätá omša s členmi Medzinárodnej teologickej komisie, 6. október 2006). Ak hovoríme o Božej veľkosti, náš jazyk sa zdá byť stále nedostatočný a otvára sa tak priestor na tichú kontempláciu. Z takého uvažovania pramení v celej svojej sile naliehavosť misie: potreba „oznámiť to, čo sme videli a počuli“, aby všetci mali spoločenstvo s Bohom (porov. 1 Jn 1;3). Tiché rozjímanie nás ponára do zdroja Lásky, ktorá nás vedie k nášmu blížnemu, aby sme cítili jeho bolesť a ponúkli Kristovo svetlo, jeho posolstvo života, jeho dokonalý dar lásky, ktorá spasí. (Benedikt XVI.)

"Sluch jednoduchých ľudí často zachytí vlastné Ježišovo posolstvo oveľa lepšie ako mnohostranná vedomosť znalcov Zákona, exegétov a špecialistov, ktorá je hluchá a slepá voči jadru veci."  (z knihy Myšlienky Benedikta XVI.)


Benedikt XVI.: "Liturgické slávenie Eucharistie má v Cirkvi ústredné miesto, avšak adorácia pred živým Kristom v premenenej Hostii ostáva v úzadí..." To sa podľa sv. otca odrazilo na duchovnom živote veriacich, lebo obmedzilo stretnutie s Ježišom na čas a priestor sv. omše. "Takto sa v nás oslabuje zmysel pre ustavičnú Ježišovu prítomnosť uprostred nás a medzi nami, prítomnosť, ktorá je konkrétna, blízka a ako pulzujúce srdce mesta preniká naše domovy." Svätý otec dodal, že tieto dve skutočnosti slávenie a adoráciu netreba stavať proti sebe. Ide vnútorný postoj viery, ktorí sa rozvíja práve pri adorácii a tak podporuje hlbšie prežívanie sv. omše. ... Aká nádherná je skúsenosť, keď služobné i všeobecné kňazstvo zotrváva v spoločnom tichu pred Pánom prítomnom v Oltárnej sviatosti...Aby som mohol skutočne komunikovať s druhou osobou, musím ju poznať, vedieť stáť v tichu vedľa nej, počúvať ju, pozerať na ňu s láskou. Pravá láska a pravé priateľstvo vždy žijú v tejto vzájomnosti pohľadov, intenzívneho a význačného ticha, plného rešpektu a úcty."  (Na sviatok Božieho Tela 2012.)

Spoločenstvo Cirkvi:

"Dnes veľmi rozšírená tendencia odsúvať vieru do súkromnej sféry protirečí jej samotnej prirodzenosti. Potrebujeme Cirkev, tá našu vieru potvrdzuje a jej prostredníctvom získavame skúsenosť Božích darov - Božieho Slova, sviatostí, posily milosti a svedectva lásky. Naše « ja » tu môžeme vnímať v rámci « my » celej Cirkvi, ako adresáta, ako protagonistu udalosti, ktorá ho presahuje : skúsenosti spoločenstva s Bohom, na ktorom je založené spoločenstvo ľudí. Vo svete, kde individualizmus riadi ľudské vzťahy tak, že sa stávajú stále krehkejšími, nás viera volá k tomu, aby sme boli Božím ľudom, aby sme boli Cirkvou, nositeľmi lásky a Božieho spoločenstva pre celé ľudské pokolenie (por. Past. Konšt. Gaudium et Spes 1)," povedal Benedikt XVI. 31.10.2012.


Benedikt XVI. k ekumenizmu: „Autentická cesta ekumenizmu nemôže napredovať tak, že bude ignorovať krízu viery, ktorá prechádza rozsiahlymi oblasťami planéty, vrátane tých, ktoré ako prvé počuli ohlasovanie evanjelia a kde kresťanský život prosperoval po stáročia. Na druhej strane nemôžu byť ignorované početné znamenia, ktoré dosvedčujú pretrvávajúcu potrebu spirituality, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Duchovná chudoba mnohých našich súčasníkov, ktorí už nevnímajú absenciu Boha vo svojom živote, je výzvou pre všetkých kresťanov. V tejto súvislosti sme my, ktorí veríme v Krista vyzývaní, aby sme sa vrátili k základom, k podstate našej viery, aby sme spolu vydávali svedectvo svetu o živom Bohu, ktorý nás pozná a miluje; žijeme pod jeho láskavým pohľadom a čaká na odpoveď našej lásky v každodennom živote.“...

Ale nesmieme zabúdať, že cieľom ekumenizmu je viditeľná jednota medzi rozdelenými kresťanmi. Táto jednota nie je dielom, ktoré môžeme jednoducho vytvoriť my ľudia. Musíme sa snažiť celou svojou silou, ale musíme tiež uznať, že konečná jednota je darom od Boha, môže pochádzať iba z Otca skrze Syna, pretože cirkev je Jeho Cirkev. Vážení priatelia, dúfam, že Rok viery prispeje k pokroku na ekumenickej ceste. Jednota je na jednej strane ovocím viery, a na strane druhej prostriedkom, takmer predpokladom dôveryhodnejšieho ohlasovania viery tým, ktorí ešte nepoznajú Spasiteľa alebo tým, ktorí takmer zabudli na tento vzácny dar.“ (tkkbs.sk)

Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (Máriina mama.png)"Vieš, že aj tebe ..." ?[ ]58 Kb

Pokračovanie...

 

Poézia

Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (NATURA.ppt)NATURA.ppt[Výber z básnickej zbierky Namlčané (Otília Dvorecká)]4033 Kb
 

Pohľadnice

Bože, ach prečo tak neochotne...

Pokračovanie...

 

Pozvanie k tichu

Kráľovná Pomoci,  Dechtice 15.11.2013 - prostredníctvom Martina

Moje deti!
Som vašou matkou, ktorá sa neprestajne za vás prihovára u svojho Syna. Modlitba je vzácny dar, ktorej hodnotu spoznáte až vtedy, keď sa pre ňu otvoríte a zakúsite jej hojné požehnanie. Tak veľmi si želám, aby ste si zamilovali osobnú modlitbu. V pôvabe jej ticha vám Boh načúva a vy môžete načúvať Jemu. On sa vám prihovára a vy sa môžete prihovárať Jemu. On hľadí na vás a vy môžete hľadieť na Neho. Keď zotrvávate v Pánovej prítomnosti, ponorené v Jeho láske, je to vzácny čas, ktorý nikdy nie je premrhaným časom. A ak vaše srdcia zahalí tieň starostí, ktoré vás budú odvracať od modlitby, zložte ich na Pána a majte k nemu dôveru. On sa už postará. Ponáram vás do lásky Ježišovho a môjho srdca.

Benedikt XVI.:
... Aká nádherná je skúsenosť, keď služobné i všeobecné kňazstvo zotrváva v spoločnom tichu pred Pánom prítomnom v Oltárnej sviatosti...Aby som mohol skutočne komunikovať s druhou osobou, musím ju poznať, vedieť stáť v tichu vedľa nej, počúvať ju, pozerať na ňu s láskou. Pravá láska a pravé priateľstvo vždy žijú v tejto vzájomnosti pohľadov, intenzívneho a význačného ticha, plného rešpektu a úcty." (Na sviatok Božieho Tela 2012.)


Ticho je neoddeliteľnou súčasťou komunikácie

Svätý Michal Archanjel, bojuj za nás!Posolstvo Svätého Otca k 46. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Vatikán, 24.1.2012 (RV) 014 936 - Svätá stolica zverejnila na sviatok sv. Františka Saleského, posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý sa slávi v 7. veľkonočnú nedeľu. Prinášame ho v plnom znení:

Drahí bratia a sestry, v súvislosti s blížiacim sa Svetovým dňom spoločenských komunikačných prostriedkov 2012, by som sa chcel s vami podeliť s niekoľkými myšlienkami o aspekte ľudského procesu komunikácie, na ktorý sa občas zabúda, hoci je veľmi dôležitý, a ktorý, ako sa zdá, je zvlášť dnes potrebné pripomenúť si.

Pokračovanie...

 

Ako evanjelizovať


"ŽIŤ  VIERU  Z  PRESVEDČENIA,  NIE  Z  TRADÍCIE."

Záverečné posolstvo Božiemu ľudu z Biskupskej synody

O novej evanjelizácii  vo Vatikáne v októbri 2012: 14 krátkych kapitol, napr: ... 6. Chopiť sa nových príležitostí na evanjelizáciu v dnešnom svete; ... 8. Cirkevné spoločenstvo a mnohí pracovníci evanjelizácie;... 14. Máriina hviezda ožaruje púšť.

Evanjelizácia a pastorácia

Ján Pavol II. v liste Novo Millennio Ineunte napísal: "A neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva svätosti. Začleniť do pastoračného plánu svätosť je skutočne rozhodnutie plné dôsledkov. Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca. Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov. Boli medzi nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach. Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom." (č. 30-31).
Pre náročných text k teológii svätých, dole v prílohách, autor: Juraj Vittek: "Kristovo svetlo v srdci Cirkvi..."

Evanjelizácia Božím Slovom a obrazom

z knihy Zjavenia sv. Jána: http://www.tkkbs.sk/video/tvluxlive.html

Budovať pohostinné spoločenstvá

V októbri 2012 sa uskutočnila Biskupská synoda o novej evanjelizácii. Jej výsledkom je okrem iného aj Posolstvo Božiemu ľudu. V slovenčine je prístupné na kbs.sk.
"Musíme budovať pohostinné spoločenstvá, v ktorých nájdu svoj domov všetci, čo žijú na okraji spoločnosti, a tiež umožnia konkrétne zažiť spoločenstvo, ktoré dokáže silou vrúcnej lásky – ‚hľa, ako sa milujú!' (Tertulián: Apologetico 39, 7) – pritiahnuť sklamaný pohľad dnešného ľudstva. Krása viery musí zažiariť osobitne pri posvätnej liturgii a predovšetkým v nedeľnom slávení Eucharistie." Toto ma oslovilo v 3. časti Posolstva (zvýraznenie som doplnil) a vyvolalo vo mne mnohé otázky, ako to konkrétne uskutočniť.
Ako budovať pohostinné spoločenstvá? Predovšetkým sa máme zaujímať jeden o druhého. Nielen o to, ako sa darí v práci či ako slúži zdravie, ale ako sa darí v živote s Ježišom. Pozývať sa navzájom na návštevy - nielen na oslavy či pohárik vína -, ale aj na rozhovor o nedeľnom evanjeliu. A možno nájsť odvahu poprosiť pri nich o modlitbu. Myslím si, že by sa dalo predísť napríklad mnohým rozvodom či prípadom alkoholizmu, keby sme sa viac o seba zaujímali a nehovorili si, že moje problémy sú len moje a ostatní o tom nemusia nič vedieť. Samozrejme, vždy je potrebná diskrétnosť – čiže, ak sa mi niekto s niečím zverí, nejdem s tým na trh...
Čo robiť, aby krása viery zažiarila pri nedeľnom slávení Eucharistie? Podľa toho, ako vidím situáciu na Slovensku, v prvom rade je potrebná nová liturgická formácia kňazov ako tých, ktorí celej liturgii predsedajú... A my, laici, prispejme tým, že každú svätú omšu prežijeme naplno (teda aj so svätým prijímaním, lebo ak idem na omšu v stave ťažkého hriechu, tak narušujem jednotu celého spoločenstva), že ochotne prijmeme každú službu, o ktorú nás požiadajú (alebo sa sami do nej hlásime)... A aj tým, čo si do kostola oblečieme.
Nebojme sa! Ak vykročíme, Boh nás povedie. Ak už kráčame, nechajme sa viesť.

Marián Kováčik, redaktor časopisu Slovo medzi nami.

Drahí priatelia, naše časy potrebujú kresťanov, ktorí sa nechali uchvátiť Kristom, kresťanov, ktorí rastú vo viere vďaka tomu, že sú im blízke sviatosti a Sväté Písmo. Potrebuje osoby, ktoré sú akoby otvorenou knihou, ktorá rozpráva o skúsenosti nového života v Duchu, o prítomnosti Boha, ktorý nám pomáha na našej ceste a otvára nás pre život, ktorý sa nikdy neskončí. Ďakujem.( Benedikt XVI. z gen. audiencie, 24.október 2012.)

Aj od našich pastierov kňazov chceme počuť NOVÉ VÍNO od Ducha Svätého, nové výzvy, nový jazyk (aj počas homílii, nielen na osobitných aktivitách), netradičnú formáciu, nielen udržiavanie zbožnosti... Očakávame duchovne vedenie, modlitby za jednotlivcov (nebudú sa potom musieť niektorí a nie je ich málo, utiekať k  možnostiam, ktoré možno zaradiť do ezoteriky; tí, čo tam slúžia chcú úprimne pomôcť, sú známe svedectvá). Moralizovanie dnes nepritiahne, ani kresťanstvo povinností...ani trpiteľstvo, ale blahoslavenstvá i láska ku krížu obsiahnutá v nich. Večnosť -  tzn. i radosť z Boha, začína dnes... Bratia kňazi, odpustite, modlíme sa za vás, ale prosíme: dajte nám príklad  hĺbky a vydanosti človeku i radosti z viery, príťažlivého žitia viery..., ďakujeme. Potrebujeme Vás! (Autori stránky)

"Svoju vieru budeme živiť hlbším čítaním, štúdiom Božieho Slova a uvažovaním o Cirkvi - živej tradícii, Budeme sa usilovať o PRAVDIVOSŤ nášho života , aby sme prišli k svetlu... Sv. Bernadeta dokázala čeliť podozrievavosti sveta dospelých; zostala verná tomu, čo prijala a svedčila o tom." (bl. Ján Pavol II., Lurdy 1983)

Synodálni otcovia si pripomenuli slová zosnulého kardinála Suharda, arcibiskupa Paríža, zakladateľa misií vo Francúzsku: „Nejde o to, donútiť svet vstúpiť do Cirkvi, takej aká je, ale aby sme vytvorili Cirkev schopnú prijať svet taký, aký je.“

Ako možno dospieť k poznaniu Boha ( Benedikt XVI.):
Evanjeliom Boh prehovoril, nie je už viac veľkým neznámym, ale zjavil seba samého a toto je spása.
... Ale ako to človek môže vedieť? Je to pre nás otázkou a zároveň poslaním. V modlitbe cez deň predpoludním „Nunc, sancte, nobis Spíritus. refusus, péctori" ... prosíme, aby prišiel Duch Svätý, aby bol v nás a s nami. Inými slovami: my nemôžeme „robiť“ Cirkev; jediné, čo môžeme je sprístupniť poznanie toho, čo urobil On.... Tak, ako Cirkev mohla vzniknúť iba Božou iniciatívou, tak, ako mohlo byť spoznané Evanjelium a skutočnosť, že Boh hovoril a hovorí, tak aj dnes: ...pokračovanie úryvku v prílohe.

Mariánska obnova

Z Lineamente:  Božia Matka, Mária Hviezda novej evanjelizácie.
Objavenie spirituality v duchu  učenia svätého Ľudovíta  M. Grigniona z Montfortu. Pôjde o istú „reformu” mariánskych praktík (nezavrhnúť, ale budovať na poznanom): nájsť  hĺbku tejto duchovnosti = “mariánska obnova”. Benedikt XVI:"...konkretizovat, zvnitřnit úkon zasvěcení Boží MatceKlikni: ViacPonuka.

Paralela pre jednotu: " V dome Otca je mnoho príbytkov", tak mnoho ich je aj v dome Matky.... Koľko to príbytkov a koľko to rôznych mariánskych povolani je v tomto dome, ktorým je "lono Matky" ako Matky života... Kto ju prijme ako Matku živých nájde sa v Jej lone a je stvárňovaný Ňou.... (Celá malosť s.21, pozri Knihy v Aktuálne)

Nová evanjelizácia s laikmi:
http://www.youtube.com/watch?v=nXGQsKe2zxw&feature=player_embedded

Malé kroky   

Ruženec ako súčasť novej evanjelizácie ? (klikni)

Malá cesta

sv. Terézie z Lisieux, Učiteľky Cirkvi

Inšpirácia

aj pre evanjelizáciu "malých" na okraji..., odporúčame vypočuť do konca;
http://www.ted.com/talks/lang/cs/bunker_roy.html

Sviatostná spoveď

- cesta pre novú evanjelizáciu? Áno - cesta k ešte hlbšiemu zosúladeniu sa s Kristom. Medzi svätosťou a sviatosťou zmierenia je úzka spojitosť, dosvedčovaná všetkými svätcami histórie. Pravé obrátenie srdca otvorením sa voči pretvárajúcemu a obnovujúcemu pôsobeniu Boha, je „hybná sila“ každej premeny a mení sa na pravú evanjelizačnú silu. V spovedi kajúci hriešnik nezaslúženým pôsobením Božieho milosrdenstva, je ospravedlnený, odpúšťa sa mu a je posväcovaný, opúšťa starého človeka a odieva sa do nového človeka. Iba ten, čo sa nechá do hĺbky obnoviť Božou milosťou, dokáže niesť a tak aj hlásať novosť evanjelia.

Blahoslavený Ján Pavol II. v apoštolskom liste in „Novo Millennio ineunte,“ napísal: „ ...chcem požiadať o novú pastoračnú odvahu, aby každodenná výchova kresťanských spoločenstiev vedela presvedčivým a účinným spôsobom predkladať praktizovanie sviatosti zmierenia  ... Ale ešte viac som vyzýval, aby sme znovu objavili Ježiša Krista ako tajomstvo spásy. V Kristovi nám Boh ukazuje svoje súcitné srdce a úplne nás so sebou zmieruje. Kristovu tvár musíme znovu objaviť aj prostredníctvom sviatosti pokánia, ktorá je pre kresťana´riadnou cestou na dosiahnutie odpustenia ťažkých hriechov po krste´(37).
(Vatikán, 12.3.2012 – úryvok z príhovoru pápeža Benedikta XVI. na audiencii 13. marca 2012 pre 1300 kňazov a diakonov o sviatosti zmierenia a o záležitostiach svedomia, ktorý organizuje Apoštolská penitenciária.)

Ochota k spolupráci

Drahí bratia a sestry... (Z homílie kardinála Rylka  v kolégiu v Ríme k zástupcom laických hnutí Slovenska 12.2.2012, celá homília v Prílohe.)

Na prahu tretieho tisícročia svet stavia pred Cirkev veľmi náročné a ťažké výzvy. Predovšetkým v našej starej Európe, ktorá sa často obracia Bohu chrbtom, sa situácia stáva dramatickou. Pápež Benedikt XVI. hovorí o šírení sa „unaveného kresťanstva“, o „unavenej viere“, o „zvláštnom zabudnutí na Boha“, ba dokonca o „odmietnutí Boha“...Blahoslavený Ján Pavol II.:.. treba oživiť planúce nadšenie apoštola Pavla, ktorý zvolal „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1 Kor 9,16) ...

V Cirkvi žiť  spiritualitu jednoty a spoločenstva: svätosť, poslanie, spoločenstvo - toto je váš životný program, toto je opravdivá mierka cirkevnej zrelosti každého laického združenia a cirkevného hnutia... Duch spoločenstva medzi laickými združeniami a hnutiami znamená: otvorenosť pre vzájomné poznanie, pre spoluprácu v rámci farnosti a diecézy, pre schopnosť vidieť v druhom spojenca a brata, nie svojho protivníka. Staňme sa skutočnými školami cirkevného spoločenstva. ...

(Na túto tému od bl. Jána Pavla II. - Link: http://www.communio.sk/ spracoval Ladislav Lenz, Spolupráca cirkevných hnutí s farnosťou, Turíce 1998.)



Staršie príspevky v Archíve.

 

Skúsenosti


Myšlienka z príhovoru v Rádiu Lumen:
Nechcieť druhého zmeniť, ale milovať ho. Láska vykoná ostatné...


Po osobnej premene  podľa Božieho plánu treba túžiť
,

treba ju chcieť...Aby sa tak stalo musí nás niečo zaujať, inšpirovať. Napr.: Aj ja by som chcel takto žiť s Bohom a v Bohu, ako som kdesi čítal, chcel  by som, aby moja rodina prekvitala, aby bolo v nej také ovzdušie pokoja a lásky ako u jednych známych, rád by som prežíval takú radosť z viery .....atď, atď...

Chcela by som Vám povedať, že Boh všetky naše túžby po opravdivom a ovocie prinášajúcom živote plní. Odkedy som mu to začala hovoriť a neuspokojila sa s formálnym kresťanstvom, kresťanstvom, ktoré neprináša nič, len  povinnosti ? ... sa to začalo:

Napadali ma rôzne strelné modlitby. Napr.:  Moja prvá modlitba často opakovaná: Bože,  urob ma normálnou... Iné: Premeň ma... Osloboď ma od seba samej... Daj, aby som Ťa milovala a za moju lásku nech je mi odmenou, aby som Ťa milovala ešte viac...Bože, buď milostivý mne hriešnej.  Pane  to, čím ublížim druhým, využi pre nich na dobré...Ježišu, pomôž mi odpustiť... A potom krátke ďakovania... V súčasnosti:  tá najkratšia - Ježiš, Ježiš... Matka Božia, miluj Ježiša vo mne, (ja mu neviem dať dosť pozornosti), klaňaj sa mu... Ježišu, ďakujem Ti za Tvoju Matku... k niektorým modlitbám sa vraciam, ďalšie pribúdajú zo známych modlitieb...

Veľmi mi pomáha uvedomovať si  Božiu prítomnosť a zároveň si oddychnúť, keď sa modlím veľmi pomaly – ruženec alebo jeho časť. Ďalší objav pre moju premenu je potreba ticha... Potrebujem utiecť do ticha, hoci krátkeho... a zrovnať si všetko sama v sebe, žijem aktívny život vo svete... a potom: akoby len byť v tichu kostola, adorácie , prechádzky , vo svojej izbe... Aj uvedomovať si seba samu, ďakovať za seba, za dušu i telo, ma tiež vyučil Pán.

Nové objavy v živote s Bohom mi pripomínajú výrok jedného jezuitu: Život s Bohom je dobrodružstvo. Boh mi dáva napriek mojim slabostiam a zlyhaniam radosť zo života . A už mi väčšinou nevadí, keď veci okolo mňa nie sú podľa mojich predstáv. Uľahčuje mi to život s bližnými...

Ako ma Duch svätý učí?  Oslovuje ma všetkým, čo žijem, kde sa pohybujem, čo čítam - to si vyberám, povrchné veci prebehnem..., ale nič neodmietam, čo je indiferentné a patrí k životu).  Život s Bohom je plnosť... (sv. Ján). Svet i my sme v Ňom a On v nás a v našich vzťahoch. Stvoril nás jedného pre druhého, i pre Neho samého! Chce nás... veď sa stal človekom pre nás!  Vtelenie je vrchol lásky k nám a posvätenie človečenstva... Toto si uvedomujem  čoraz viac...

Prajem sebe i Vám stále nové a nové objavy s Ním  a  všetkým mladým... Boh nie je proti veselosti a šanteniu, ani proti zaľúbeniu... Boh dáva oveľa väčšie naplnenie života pre jednotlivca i manželov i rodiny  ako si vieme predstaviť... a najrýchlejšie cez Máriu! (Magdaléna)

 

ÚCTA K SEDEMBOLESTNEJ

Pri modlitbe ruženca  k Sedembolestnej Panne Márii  keď som sa snažila  viac  preniknúť  do tajomstva  jej  bolesti,  napadli ma slová  z  8. zastavenia  krížovej  cesty,  ktoré  Pán Ježiš  adresuje  plačúcim ženám: „Neplačte nado mnou, ale nad sebou a nad svojimi deťmi“. Myslím, že to isté platí aj o bolestiach, ktoré prežívala Panna Mária. Ona bola síce bez hriechu, ale bola človekom a tak ako aj my, prežívala bolesť, sklamanie, hnev, pohoršenie,  nad krutosťou, nevďačnosťou,  zbabelosťou...To,  čo  sa  od  nej  máme  naučiť  (a  k  tomu  si  od  nej  potrebujeme vyprosiť  milosť)  je:  dať  týmto  negatívnym  a  bolestivým  zážitkom  „správnu  odpoveď“  t.j. spracovať ich v zmysle slov Písma: „Aj keď sa hneváte,  nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom! Nedávajte diablovi príležitosť!“ Ef 4,26

Všetko negatívne, zraňujúce prechádzalo cez Máriino úplne čisté srdce, v ktorom sa  ako v katalyzátore všetko zlo, ktoré vnímala a pre ktoré trpela, premieňalo na súcit a milosrdenstvo. Jej cesta  na  Golgotu  bola  dovŕšením    transformácie  všetkej  bolesti,  ktorú  ako  Ježišova  matka prežívala,    na súcit  a  milosrdenstvo  voči  hriešnikom.  Preto  a  takto   sa  mohla stať  pod  krížom svojho Syna Matkou všetkých hriešnikov.

Keď sa v rozjímaní spájame s jej bolesťami, mali by sme sa zahľadieť do vlastného srdca a zamyslieť sa nad našimi postojmi voči bolestiam, krivdám a ťažkostiam, ktoré musíme znášať. Jedna moja známa pochádza z rodiny, kde otec predovšetkým svojou hrubosťou veľmi ubližuje svojim deťom  aj svojej manželke. Keď o ňom hovoria, tak len negatívne. Mala som možnosť s týmto človekom viackrát hovoriť a uvedomila som si, že pod jeho „hrubou kožou“ sa skrýva veľa dobra. K tomu,  aby toto dobro  členovia jeho rodiny objavili, je potrebné milosrdenstvo. Keď je človek každodenne zraňovaný, ťažko sa dopracuje k milosrdenstvu. Ale čo je nemožné človeku, je možné Bohu. Keď si toto uvedomíme a prijmeme, náš boj za premenu toho druhého sa premení na boj za čistotu vlastného srdca, za milosrdný pohľad, ktorý objavuje to, čo predtým bolesť a hnev zakrývali.

Nechcem tým povedať, že sme povinný znášať každé zlo. Máme právo sa brániť, máme právo  hľadať spôsob ako zabrániť aby nám niekto ubližoval – rozhodujúce je, s akým srdcom to robíme. S  veľkou  vďačnosťou som  prijala  vyhlásenie  roku  Sedembolestnej  a  celý  rok si  budem  vyprosovať dar čistého srdca. /M.K./


Skúsenosť s nedeľnou liturgiou

Nedeľa Krista Kráľa: 2Sam 5, 1-3; Kol 1, 12-20; Lk 23, 35b-43.
Kristus  Kráľ ...  v čom spočíva Jeho moc, ako sa prejavuje? "... Božia moc  v našom živote sa  v  prvom rade prejavuje  V NAŠEJ  VNÚTORNEJ  PREMENE..." /myšlienka z homílie/. O Božom kráľovstve je Nový zákon,
evanjelium zvlášť , ktoré je celé o Kráľovstve.                                          

Božie Kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Žezlom Božieho kráľovstva je žezlo spravodlivosti (Hebr 1,8). "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." Mk 6,33 (doplňujeme...)


Ako som evanjelizovala
policajtov
:
Na preplnenom parkovisku v nedeľu 3.novembra ma usmernili a veľmi ochotne sa mi venovali dvaja policajti, kým som zaparkovala. Po návšteve hrobu môjho manžela, vracajúc sa, som si ich znova všimla ako slúžia ľuďom a napadlo ma, že dnes bola prosba za policajtov na sv. omši. Vytiahla som z vrecka texty nedeľnej liturgie, ktoré si vystrihujem z KN, aby som ich sledovala počas sv. omše /kvôli môjmu sluchu a niekedy i nezreteľnému prednesu/ a prečítala som prosbu: "Aby colníci a policajti boli vo svojej práci čestní a svedomití a tak prispievali k bezpečnosti našej krajiny, prosme Pána..." Policajti sa na mňa dívali s užasnutými očami... Keď som im vysvetlila, že to celé Slovensko sa dnes - na každej dedinke a v každom meste za nich modlí, nevychádzali z údivu. Po niekoľkých vetách sme sa so vzájomným  poďakovaním rozišli a pri odchode autom mi radostne mávali... Bola som na seba hrdá! To mohol zrežírovať len Duch Svätý... a iste pokračoval v ich dušiach.  Eva z Košíc.


Má niekto problém, či je na správnom mieste v tele Božieho ľudu?

Či je v katolíckej cirkvi naozaj doma?  Či jeho cesta vedie tadiaľto ?

Pomôžu ti priateľu knihy:
Scott Hahn:

"Znamenitý život" - 40 prejavov katolíckej nábožnosti a ich korene v Biblii
"Bože buď milostivý mne hriešnemu" - o sviatosti zmierenia, spovedi

Vrele odporúčame, vydali Redemptoristi, 2010;
objednať možno vo vydavateľstve Kumran.

Ako pracovať na sebe, keď sa predsavzatia nedaria?

Tri body pre životnú púť kresťana, ktorý prijal svoju kresťanskú cestu životom:

1.- nájsť vnútorne samého seba ako Božie stvorenie=Bohom chcené a milované dieťa,  akceptovať (prijať), čo sa deje alebo dialo nezávisle odo mňa.

2.- hľadať, a spoznávať, čo je vôľa Otca pre mňa, pre moju rodinu, spoločenstvo a plniť ju (Boží zákon a moje osobné poslanie); byť aktívny a spolupracovať (čerpať zo Sv. Písma a z pomoci i skúsenosti Cirkvi).

3.- vnímať inšpirácie Ducha sv.., pustiť ho do srdca naplno, nechať a ním viesť a dôverovať mu (tu je už potom aktívny Boh, a ja len v spolupráci s ním): na doterajšej ceste som spoznal, že to je pre mňa najlepšie - Jeho vôľa i v ťažkostiach; bez nich by som "nevyrástol" v osobnosť.

Táto kategória postupne naplní - vyplní celý môj život, keď neustále obnovujem svoju vydanosť - odovzdanosť Bohu. Duch Sv. sa prihovára Božím slovom - cez myseľ, a vnútorným cítením, vnímaním  a pohnútkami cez očistené srdce-dušu človeka. Polovičná odovzdanosť Bohu (i v konkrétnych situáciach) bolí, celá oslobodzuje.
Spracované podľa  W. Stinissena: Otče, odovzdávam se Ti, www.kna.cz

Ako získať pokoj ?

Pamäť, rozum a vôľa - pararela k Otec, Syn a Duch svätý.

Otec - všetko stvoril a nesie minulosť, prítomnosť a budúcnosť; naša pamäť si všetko pamätá.

Kresťanská pamäť, ktorú živí Láska Boha, tak ako u zamilovaných, si pamätá všetko pekné a dobré, taká pamäť pôsobí ako filter : spolieham sa na Otca, lebo v pamäti uchovávam to, čo mi zachováva život.*

Syn - Slovo - Jeho múdrosť nám cez Vtelenie a Jeho kríž umožňuje za našou biedou zbadať rozumom i naše božstvo; stal sa človekom, aby sme sa mi stali božími - bohmi.

Duch - skúsenosť hriechu  značne oslabila našu vôľu, novú silu jej dáva Duch, podnecuje, dáva odvahu a vytrvalosť...

Ak je súlad medzi pamäťou, rozumom a vôľou  tak nosím Trojicu v sebe, skrze tieto tri mohutnosti duše.

Príklad z praxe: Chcela si Katka vysvetlenie ako to chápať?  Tak napríklad: tvoja pamäť zapôsobila ako filter, keď si sa pomodlila, a dostala si Slovo z knihy Múdrosti... získala si pokoj... Tu spolupracovali: pamäť (strach o priateľa), vôľa (pohla ťa k modlitbe) a rozum (prijal Slovo) = získala si pokoj Boží  (Boh je Trojica).
Spracované podľa: 15 dní s Katarínou Sienskou, vydavateľstvo Cesta.cz

Základný postoj pre duchovný život:


Nestarám sa o minulosť ani o budúcnosť, dnes sa rozhodujem, že budem veriť,
dnes sa odhodlávam všetku dôveru vložiť v Boha, dnes sa rozhodujem milovať Boha i svojho blížneho.
A nech bude výsledok môjho predsavzatia akýkolvek, či úspešný alebo neúspešný, na nasledujúci deň,
nové "dnes", ktoré mi udeľuje Božia trpezlivosť, začnem odznova. A takto neúnavne ďalej.
Nebudem  sa usilovať odmeriavať svoj pokrok ani skúmať, na ktorom stupni som.
Nebudem málomyselnieť nad svojími  zlými strankami ani si zakladať na svojich úspechoch.
Nebudem sa spoliehať na vlastné sily, ale iba na Pánovú vernosť. (J.Philippe : Vnútorná sloboda)

Z  Mariánskej cesty

Keď kráčame na ceste ako živí kresťania a túžime ísť ďalej, potrebujeme neustále nové impulzy...
Jednym z nich je aj knižočka Celá malosť. (Autor: Mario de Fiesole, vydali Redemptoristi Michalovce, z francúžtiny preložil o. Mastiliak, ktorý „mal“ nedávno 100 rokov.)

Je náročná, lebo žiada cestu úplnej odovzdanosti... Ide v nej o ďalšie pokračovanie cesty, ktorú spravuje Panna Mária... Výsledok je darom Ducha Svätého duši, ktorá tento dar prijme (autor).

Cieľ možno vyjadriť aj takto: ... stať sa malou Máriou a prinášať Krista, vyžarovať Jeho lásku všade kde žijem.

To znamená však denný zápas so sebou. Je to príťažlivá cesta,  priam  „duchovný cukrík“, ktorý láka..., ale treba zaprieť samého seba a dobre rozlúštiť - čo to v konečnom dôsledku znamená...

PS:

Najprv si možno knižočku len sem tam otvoriť a „navnadiť sa“..., časom si prečítať niektorú kapitolu celú. Dôležité sú  úvody v knižočke, vysvetľujú z rôznych hľadísk o čo ide. Ak niekoho neosloví - možno až neskôr, alebo vôbec... je to v poriadku, cesty pre jednotlivcov sú rôzne.

Cesta ponúkaná v Celej malosti  je individuálna cesta duše ... Dôležitý bude možno časom aj spovedník, ktorý Celú malosť pozná (autori stránok).



I






 

© StAn