Skúsenosti

PDF | Tlačiť |


Myšlienka z príhovoru v Rádiu Lumen:
Nechcieť druhého zmeniť, ale milovať ho. Láska vykoná ostatné...


Po osobnej premene  podľa Božieho plánu treba túžiť
,

treba ju chcieť...Aby sa tak stalo musí nás niečo zaujať, inšpirovať. Napr.: Aj ja by som chcel takto žiť s Bohom a v Bohu, ako som kdesi čítal, chcel  by som, aby moja rodina prekvitala, aby bolo v nej také ovzdušie pokoja a lásky ako u jednych známych, rád by som prežíval takú radosť z viery .....atď, atď...

Chcela by som Vám povedať, že Boh všetky naše túžby po opravdivom a ovocie prinášajúcom živote plní. Odkedy som mu to začala hovoriť a neuspokojila sa s formálnym kresťanstvom, kresťanstvom, ktoré neprináša nič, len  povinnosti ? ... sa to začalo:

Napadali ma rôzne strelné modlitby. Napr.:  Moja prvá modlitba často opakovaná: Bože,  urob ma normálnou... Iné: Premeň ma... Osloboď ma od seba samej... Daj, aby som Ťa milovala a za moju lásku nech je mi odmenou, aby som Ťa milovala ešte viac...Bože, buď milostivý mne hriešnej.  Pane  to, čím ublížim druhým, využi pre nich na dobré...Ježišu, pomôž mi odpustiť... A potom krátke ďakovania... V súčasnosti:  tá najkratšia - Ježiš, Ježiš... Matka Božia, miluj Ježiša vo mne, (ja mu neviem dať dosť pozornosti), klaňaj sa mu... Ježišu, ďakujem Ti za Tvoju Matku... k niektorým modlitbám sa vraciam, ďalšie pribúdajú zo známych modlitieb...

Veľmi mi pomáha uvedomovať si  Božiu prítomnosť a zároveň si oddychnúť, keď sa modlím veľmi pomaly – ruženec alebo jeho časť. Ďalší objav pre moju premenu je potreba ticha... Potrebujem utiecť do ticha, hoci krátkeho... a zrovnať si všetko sama v sebe, žijem aktívny život vo svete... a potom: akoby len byť v tichu kostola, adorácie , prechádzky , vo svojej izbe... Aj uvedomovať si seba samu, ďakovať za seba, za dušu i telo, ma tiež vyučil Pán.

Nové objavy v živote s Bohom mi pripomínajú výrok jedného jezuitu: Život s Bohom je dobrodružstvo. Boh mi dáva napriek mojim slabostiam a zlyhaniam radosť zo života . A už mi väčšinou nevadí, keď veci okolo mňa nie sú podľa mojich predstáv. Uľahčuje mi to život s bližnými...

Ako ma Duch svätý učí?  Oslovuje ma všetkým, čo žijem, kde sa pohybujem, čo čítam - to si vyberám, povrchné veci prebehnem..., ale nič neodmietam, čo je indiferentné a patrí k životu).  Život s Bohom je plnosť... (sv. Ján). Svet i my sme v Ňom a On v nás a v našich vzťahoch. Stvoril nás jedného pre druhého, i pre Neho samého! Chce nás... veď sa stal človekom pre nás!  Vtelenie je vrchol lásky k nám a posvätenie človečenstva... Toto si uvedomujem  čoraz viac...

Prajem sebe i Vám stále nové a nové objavy s Ním  a  všetkým mladým... Boh nie je proti veselosti a šanteniu, ani proti zaľúbeniu... Boh dáva oveľa väčšie naplnenie života pre jednotlivca i manželov i rodiny  ako si vieme predstaviť... a najrýchlejšie cez Máriu! (Magdaléna)

 

ÚCTA K SEDEMBOLESTNEJ

Pri modlitbe ruženca  k Sedembolestnej Panne Márii  keď som sa snažila  viac  preniknúť  do tajomstva  jej  bolesti,  napadli ma slová  z  8. zastavenia  krížovej  cesty,  ktoré  Pán Ježiš  adresuje  plačúcim ženám: „Neplačte nado mnou, ale nad sebou a nad svojimi deťmi“. Myslím, že to isté platí aj o bolestiach, ktoré prežívala Panna Mária. Ona bola síce bez hriechu, ale bola človekom a tak ako aj my, prežívala bolesť, sklamanie, hnev, pohoršenie,  nad krutosťou, nevďačnosťou,  zbabelosťou...To,  čo  sa  od  nej  máme  naučiť  (a  k  tomu  si  od  nej  potrebujeme vyprosiť  milosť)  je:  dať  týmto  negatívnym  a  bolestivým  zážitkom  „správnu  odpoveď“  t.j. spracovať ich v zmysle slov Písma: „Aj keď sa hneváte,  nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom! Nedávajte diablovi príležitosť!“ Ef 4,26

Všetko negatívne, zraňujúce prechádzalo cez Máriino úplne čisté srdce, v ktorom sa  ako v katalyzátore všetko zlo, ktoré vnímala a pre ktoré trpela, premieňalo na súcit a milosrdenstvo. Jej cesta  na  Golgotu  bola  dovŕšením    transformácie  všetkej  bolesti,  ktorú  ako  Ježišova  matka prežívala,    na súcit  a  milosrdenstvo  voči  hriešnikom.  Preto  a  takto   sa  mohla stať  pod  krížom svojho Syna Matkou všetkých hriešnikov.

Keď sa v rozjímaní spájame s jej bolesťami, mali by sme sa zahľadieť do vlastného srdca a zamyslieť sa nad našimi postojmi voči bolestiam, krivdám a ťažkostiam, ktoré musíme znášať. Jedna moja známa pochádza z rodiny, kde otec predovšetkým svojou hrubosťou veľmi ubližuje svojim deťom  aj svojej manželke. Keď o ňom hovoria, tak len negatívne. Mala som možnosť s týmto človekom viackrát hovoriť a uvedomila som si, že pod jeho „hrubou kožou“ sa skrýva veľa dobra. K tomu,  aby toto dobro  členovia jeho rodiny objavili, je potrebné milosrdenstvo. Keď je človek každodenne zraňovaný, ťažko sa dopracuje k milosrdenstvu. Ale čo je nemožné človeku, je možné Bohu. Keď si toto uvedomíme a prijmeme, náš boj za premenu toho druhého sa premení na boj za čistotu vlastného srdca, za milosrdný pohľad, ktorý objavuje to, čo predtým bolesť a hnev zakrývali.

Nechcem tým povedať, že sme povinný znášať každé zlo. Máme právo sa brániť, máme právo  hľadať spôsob ako zabrániť aby nám niekto ubližoval – rozhodujúce je, s akým srdcom to robíme. S  veľkou  vďačnosťou som  prijala  vyhlásenie  roku  Sedembolestnej  a  celý  rok si  budem  vyprosovať dar čistého srdca. /M.K./


Skúsenosť s nedeľnou liturgiou

Nedeľa Krista Kráľa: 2Sam 5, 1-3; Kol 1, 12-20; Lk 23, 35b-43.
Kristus  Kráľ ...  v čom spočíva Jeho moc, ako sa prejavuje? "... Božia moc  v našom živote sa  v  prvom rade prejavuje  V NAŠEJ  VNÚTORNEJ  PREMENE..." /myšlienka z homílie/. O Božom kráľovstve je Nový zákon,
evanjelium zvlášť , ktoré je celé o Kráľovstve.                                          

Božie Kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Žezlom Božieho kráľovstva je žezlo spravodlivosti (Hebr 1,8). "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." Mk 6,33 (doplňujeme...)


Ako som evanjelizovala
policajtov
:
Na preplnenom parkovisku v nedeľu 3.novembra ma usmernili a veľmi ochotne sa mi venovali dvaja policajti, kým som zaparkovala. Po návšteve hrobu môjho manžela, vracajúc sa, som si ich znova všimla ako slúžia ľuďom a napadlo ma, že dnes bola prosba za policajtov na sv. omši. Vytiahla som z vrecka texty nedeľnej liturgie, ktoré si vystrihujem z KN, aby som ich sledovala počas sv. omše /kvôli môjmu sluchu a niekedy i nezreteľnému prednesu/ a prečítala som prosbu: "Aby colníci a policajti boli vo svojej práci čestní a svedomití a tak prispievali k bezpečnosti našej krajiny, prosme Pána..." Policajti sa na mňa dívali s užasnutými očami... Keď som im vysvetlila, že to celé Slovensko sa dnes - na každej dedinke a v každom meste za nich modlí, nevychádzali z údivu. Po niekoľkých vetách sme sa so vzájomným  poďakovaním rozišli a pri odchode autom mi radostne mávali... Bola som na seba hrdá! To mohol zrežírovať len Duch Svätý... a iste pokračoval v ich dušiach.  Eva z Košíc.


Má niekto problém, či je na správnom mieste v tele Božieho ľudu?

Či je v katolíckej cirkvi naozaj doma?  Či jeho cesta vedie tadiaľto ?

Pomôžu ti priateľu knihy:
Scott Hahn:

"Znamenitý život" - 40 prejavov katolíckej nábožnosti a ich korene v Biblii
"Bože buď milostivý mne hriešnemu" - o sviatosti zmierenia, spovedi

Vrele odporúčame, vydali Redemptoristi, 2010;
objednať možno vo vydavateľstve Kumran.

Ako pracovať na sebe, keď sa predsavzatia nedaria?

Tri body pre životnú púť kresťana, ktorý prijal svoju kresťanskú cestu životom:

1.- nájsť vnútorne samého seba ako Božie stvorenie=Bohom chcené a milované dieťa,  akceptovať (prijať), čo sa deje alebo dialo nezávisle odo mňa.

2.- hľadať, a spoznávať, čo je vôľa Otca pre mňa, pre moju rodinu, spoločenstvo a plniť ju (Boží zákon a moje osobné poslanie); byť aktívny a spolupracovať (čerpať zo Sv. Písma a z pomoci i skúsenosti Cirkvi).

3.- vnímať inšpirácie Ducha sv.., pustiť ho do srdca naplno, nechať a ním viesť a dôverovať mu (tu je už potom aktívny Boh, a ja len v spolupráci s ním): na doterajšej ceste som spoznal, že to je pre mňa najlepšie - Jeho vôľa i v ťažkostiach; bez nich by som "nevyrástol" v osobnosť.

Táto kategória postupne naplní - vyplní celý môj život, keď neustále obnovujem svoju vydanosť - odovzdanosť Bohu. Duch Sv. sa prihovára Božím slovom - cez myseľ, a vnútorným cítením, vnímaním  a pohnútkami cez očistené srdce-dušu človeka. Polovičná odovzdanosť Bohu (i v konkrétnych situáciach) bolí, celá oslobodzuje.
Spracované podľa  W. Stinissena: Otče, odovzdávam se Ti, www.kna.cz

Ako získať pokoj ?

Pamäť, rozum a vôľa - pararela k Otec, Syn a Duch svätý.

Otec - všetko stvoril a nesie minulosť, prítomnosť a budúcnosť; naša pamäť si všetko pamätá.

Kresťanská pamäť, ktorú živí Láska Boha, tak ako u zamilovaných, si pamätá všetko pekné a dobré, taká pamäť pôsobí ako filter : spolieham sa na Otca, lebo v pamäti uchovávam to, čo mi zachováva život.*

Syn - Slovo - Jeho múdrosť nám cez Vtelenie a Jeho kríž umožňuje za našou biedou zbadať rozumom i naše božstvo; stal sa človekom, aby sme sa mi stali božími - bohmi.

Duch - skúsenosť hriechu  značne oslabila našu vôľu, novú silu jej dáva Duch, podnecuje, dáva odvahu a vytrvalosť...

Ak je súlad medzi pamäťou, rozumom a vôľou  tak nosím Trojicu v sebe, skrze tieto tri mohutnosti duše.

Príklad z praxe: Chcela si Katka vysvetlenie ako to chápať?  Tak napríklad: tvoja pamäť zapôsobila ako filter, keď si sa pomodlila, a dostala si Slovo z knihy Múdrosti... získala si pokoj... Tu spolupracovali: pamäť (strach o priateľa), vôľa (pohla ťa k modlitbe) a rozum (prijal Slovo) = získala si pokoj Boží  (Boh je Trojica).
Spracované podľa: 15 dní s Katarínou Sienskou, vydavateľstvo Cesta.cz

Základný postoj pre duchovný život:


Nestarám sa o minulosť ani o budúcnosť, dnes sa rozhodujem, že budem veriť,
dnes sa odhodlávam všetku dôveru vložiť v Boha, dnes sa rozhodujem milovať Boha i svojho blížneho.
A nech bude výsledok môjho predsavzatia akýkolvek, či úspešný alebo neúspešný, na nasledujúci deň,
nové "dnes", ktoré mi udeľuje Božia trpezlivosť, začnem odznova. A takto neúnavne ďalej.
Nebudem  sa usilovať odmeriavať svoj pokrok ani skúmať, na ktorom stupni som.
Nebudem málomyselnieť nad svojími  zlými strankami ani si zakladať na svojich úspechoch.
Nebudem sa spoliehať na vlastné sily, ale iba na Pánovú vernosť. (J.Philippe : Vnútorná sloboda)

Z  Mariánskej cesty

Keď kráčame na ceste ako živí kresťania a túžime ísť ďalej, potrebujeme neustále nové impulzy...
Jednym z nich je aj knižočka Celá malosť. (Autor: Mario de Fiesole, vydali Redemptoristi Michalovce, z francúžtiny preložil o. Mastiliak, ktorý „mal“ nedávno 100 rokov.)

Je náročná, lebo žiada cestu úplnej odovzdanosti... Ide v nej o ďalšie pokračovanie cesty, ktorú spravuje Panna Mária... Výsledok je darom Ducha Svätého duši, ktorá tento dar prijme (autor).

Cieľ možno vyjadriť aj takto: ... stať sa malou Máriou a prinášať Krista, vyžarovať Jeho lásku všade kde žijem.

To znamená však denný zápas so sebou. Je to príťažlivá cesta,  priam  „duchovný cukrík“, ktorý láka..., ale treba zaprieť samého seba a dobre rozlúštiť - čo to v konečnom dôsledku znamená...

PS:

Najprv si možno knižočku len sem tam otvoriť a „navnadiť sa“..., časom si prečítať niektorú kapitolu celú. Dôležité sú  úvody v knižočke, vysvetľujú z rôznych hľadísk o čo ide. Ak niekoho neosloví - možno až neskôr, alebo vôbec... je to v poriadku, cesty pre jednotlivcov sú rôzne.

Cesta ponúkaná v Celej malosti  je individuálna cesta duše ... Dôležitý bude možno časom aj spovedník, ktorý Celú malosť pozná (autori stránok).



I






© StAn