Bratstvo v Trnave

PDF | Tlačiť |

Bratstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie za obrátenie hriešnikov, zaujímavosť z histórie.

R. 1832 arcibiskup Paríža Mons. De Quélen zveril farnosť Notre Dame des Victoires mladému kňazovi Karolovi Des Genettes, ktorý sa dal srdcom a horlivosťou pre dobro duší v tejto suchej a ľahostajnej oblasti. Znechutený neužitočnosťou svojich námah opakovane žiada svojho preláta o preloženie. Arcibiskup mu vždy odpovedá: „Modli sa a dôveruj". O štyri roky príde z Neba odpoveď.

Karol Des Genettes hovorí: Bolo to v decembri 1836 pred sviatkom Nepoškvrnenej. Bol som farárom niekoľko rokov a úbohá farnosť pretrvávala v biednom stave: okolo osemnásť tisíc obyvateľov a do kostola neprichádzal nik; jedine v nedeľu na omšu prichádzalo najviac tridsaťpäť žien. Žiaden muž neplnil veľkonočný príkaz. Bol som zúfalý a prepadali ma rôzne skľúčenosti. V strachu, že moje hriechy by mohli byť príčinou tohto stavu vecí, rozhodol som sa žiadať o preloženie. Piatok toho decembra som sa cítil smutný a opustený ako nikdy. Začal som slúžiť Omšu, miništroval chlapec. Keď prišlo k '"Svätý" útočil na mňa mimoriadny zmätok. Musel som prestať. Keď som pokračoval v slúžení, zrazu počujem silný a výrazný hlas, ktorý mi hovorí: "Zasväť tvoj kostol a farnosť Najsvätejšiemu a Nepoškvrnenému Srdcu Márie". Ustrašene som sa otočil, no nevidel som nikoho. Malý miništrant sa pokojne pohrával so svojimi prstami. Napokon, hovorím si, bláznim sa. Nemal som v tom pochybnosť; je nevyhnutné, aby som ešte dnes predniesol svoje odstúpenie arcibiskupovi. Trochu sa upokojac týmto rozhodnutím, skončil som Omšu bez toho, že by som venoval pozornosť hlasu, čo som počul. Učinil som svoje vzdanie vďaky; bol som úplne sám v sanktuáriu. Vstávam; zdvihol som koleno, keď ten istý hlas, silnejšie a zreteľnejšie, mi opakoval rozkazujúcim tónom, ktorý mi pôsobil triašku:    

"Zasväť svoju farnosť Najsvätejšiemu a Nepoškvrnenému Srdcu Márie". 

Teraz som si bol istý, že to nebola ilúzia. Úplne som porozumel. Divná vec! Nikdy som nemal chuť voči tejto zbožnosti, lebo mi pripadala detská a akoby smiešna. Padol som na kolená vďačne a rozcítený. Po dlhej modlitbe som sa vrátil domov rozhodnutý napísať Štatút Bratstva ku cti Nepoškvrneného Srdca Mária za obrátenie hriešnikov. Dal som sa do práce, ja čo som bol alergický na redakčnú prácu, zostal som užasnutý, keď som videl, že ľahko a bez akejkoľvek opravy som napísal navrhnuté Štatúty. Neviditeľná sila zjavne viedla moju ruku. Sú to Štatúty, ktoré schváli Svätá Stolica. Onemel som. Prosil som Madonu aby mi dala znak, že všetko pochádza od Boha. Povedal som si: ak arcibiskup schváli Bratstvo, budem to považovať za dôkaz, že je to Božie dielo. V ten istý deň som zašiel za ním i so strachom, že sa vysmeje zo mňa i mojej iniciatívy. Dal som dobrý pozor, aby som mu nehovoril o tajomnom hlase, čo som počul. Obmedzil som sa ukázať mu Štatút. S veľkým údivom Mons. De Quélen mi okrem iného vraví: "Môj drahý otče, nielen, že schvaľujem toto Bratstvo, ba nariaďujem ho založiť; chcem, aby sa začalo hneď najbližšiu nedeľu". Bol piatok. Prekvapený a radostný som sa rozlúčil. Dva dni potom na slávnostnej omši som z kazateľne oznamoval tridsiatim alebo štyridsiatim ženám z poslucháčstva, že dnes popoludní začnú stretnutia Bratstva Máriinho Srdca za obrátenie hriešnikov... Vyznávam, že v hĺbke srdca som nemal veľa dôvery. Zostúpiac z pulpitu jeden pán, ktorého som nevidel kedy vystúpil, sa mi priblížil a požiadal ma – neslýchaná vec! – kde a kedy by som ho mohol vyspovedať. Popoludní mi z obavy búšilo srdce. Nikoho nenájdem v kostole. Budem na posmech s týmto Bratstvom!. No aké bolo moje prekvapenie, keď som videl môj úbohý kostol skoro plný ľudí: viac ako tretina boli mladí a muži. Neveril som sebe samému. Čítal som a vysvetľoval Štatút. Spievali sme Litánie Madony. A hľa, ako sme došli k zvolaniu "Útočište hriešnikov, oroduj za nás!" všetkých prítomných sa zmocnilo hlboké dojatie. Bez toho, že by bol daný nejaký príkaz, všetci na kolená opakujúc tri razy s nadšením a dojatím Útočište hriešnikov, oroduj za nás! Začal som plakať ako dieťa. Bratstvo bolo založené."
Otec Des Genettes chcel, aby sa bratstvo rozšírilo po celom svete. Tak sa stalo. Skrze Bratstvo, ktorého duch rýchlo dosiahol rozličné diecézy, Najsvätejšia Panna rozsieva všade milosti a výrečné obrátenia.
Dňa 9. júla 1838 Pius IX. slávnostne korunoval zázračnú sochu Madony des Victoires hovoriac: "Arcibratstvo Srdca Márie je Božie dielo. Inšpirácia z neba ho vzbudila na zemi. Bude prameňom milosti pre Cirkev."

Prozreteľná skutočnosť, čo sa v minulosti udiala v Paríži, podnecuje farnosti, ustanovizne i jednotlivých veriacich k zasväteniu sa Srdcu Márie.

V Trnave v chráme spoločnosti Ježišovej bolo založené Bratstvo a pričlenené k Arcibratstvu Chrámu Notre Dame des Victoires v Paríži dňa 3. júna 1856.

O existencii takého bratstva v Trnave dnes vedomosti nemáme.

http://www.notredamedesvictoires.com

© StAn